Fakt, že Luther patrí k najvýznamnejším slovenským filmovým tvorcom, potvrdzuje aj cena Slnko v sieti za výnimo?ný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Získal ju tento rok v apríli, krátko po tom, ako dokon?il svoj najnovší film Spiaci ú?et. Zárove? avizoval, že je to jeho posledné dielo.
„Je to pre m?a ve?ká pocta, uznanie a v istej miere i satisfakcia, ?lovek prežil za profesijnú dráhu všeli?o, vrcholy aj pády, zárove? je to motiva?né,“ povedal pre TASR. Ni? to však pod?a jeho slov nemení na jeho rozhodnutí skon?i? s filmovaním: „Myslím si, že bolo toho ve?a, bolo toho dos? a bolo to krásne, budem ma? krásne spomienky. Hlavne sa teším, že mnoho filmov, ktoré som urobil, majú stále svojich divákov, sú živé a majú ?o poveda?.“
Miloslav Luther sa narodil 14. augusta 1945 vo Sv. Jakube, ?o je dnes sú?as? Banskej Bystrice. V rokoch 1968 až 1973 študoval filmovú réžiu na pražskej Filmovej akadémii múzických umení (FAMU). V roku 1963 sa ako kameraman podie?al na nakrúcaní študentského filmu Svatá Jana režiséra Ela Havettu, s ktorým spolupracoval aj na jeho režijnom debute Slávnos? v botanickej záhrade (1969). Asistoval tiež Stanislavovi Barabášovi a Ivanovi Bala?ovi.
V rokoch 1973 – 1974 pracoval Miloslav Luther ako režisér Štúdia krátkych filmov Bratislava. Od roku 1975 pôsobil v Redakcii literárno-dramatických programov ?eskoslovenskej televízie.
Po svojom študentskom filme Inžinier z roku 1973 debutoval snímkou Schody z mramoru, ktorú dokon?il v roku 1975. V roku 1976 zaujal adaptáciou novely Thomasa Manna s názvom Mário a kúzelník. Televízny film získal v roku 1977 na Medzinárodnom televíznom festivale Monte Carlo hlavnú cenu v kategórii dramatických programov Strieborná nymfa a cenu Cino del Duca za najlepšie dielo vytvorené režisérom do 35 rokov. Ocenenia si nemohol prevzia? osobne – nedovolili mu vycestova?, ke?že jeho brat kameraman Igor Luther (1942 – 2020) emigroval z normaliza?ného ?eskoslovenska na Západ.
Nasledovali televízne filmy Ráno pod mesiacom (1979) pod?a knižnej predlohy a scenára Alfonza Bednára, Triptych o láske (1980) na základe poviedok Ladislava Nádašiho-Jégeho a Starý v?elár (1981) vychádzajúci z prózy Jozefa Gregora Tajovského. V tomto ?ase tiež Luther nakrútil televízne seriály Život bez konca (1982) a Lekár umierajúceho ?asu (1983) o životných osudoch Jána Jessenia.
Rozprávka Krá? drozdia brada (1984) vznikla v nemeckej koprodukcii a pri jej nakrúcaní Lutherovi kone?ne dovolili vycestova? na Západ. Nasledoval ?alší úspešný, odvážne spracovaný koproduk?ný film Zabudnite na Mozarta (1985). Príbeh mapujúci posledné dni slávneho skladate?a si vyslúžil nomináciu na Zlatého leva na Filmovom festivale v Benátkach. V roku 1985 získala snímka Zlatú plaketu za scenár na MFF v Chicagu.
V roku 1986 nakrútil Luther rozprávku Mahulena zlatá panna (1986). Výrazným dielom slovenskej kinematografie z konca 80. rokov sa stal Lutherov film Štek (1987) s Bolkom Polívkom v hlavnej úlohe. Snímka Chodník cez Dunaj (1989) Lutherovi priniesla cenu ?erveného kríža Monegasque na televíznom festivale Monte Carlo. V roku 1990 nakrútil Luther filmovú verziu Jesseniovho životopisu, tento raz s názvom Svedok umierajúceho ?asu.
V roku 1996 mohli televízni diváci vidie? ?esko-slovenský seriál Koniec ve?kých prázdnin, v ktorom autor predlohy Pavel Kohout mapoval peripetie ?eských a slovenských emigrantov v období normalizácie. Úspešný bol tiež Útek do Budína (2002). Dielo vychádzajúce z prózy Vladislava Van?uru sa do?kalo filmového i seriálového spracovania.
V roku 2009 Luther dokon?il film Tango s komármi, ku ktorému napísal aj scenár. Spolupracoval tiež so svojím bratom Igorom Lutherom, ktorý sa zhostil kamery aj v nasledujúcej snímke Krok do tmy. Najnovší film Miloslava Luthera Spiaci ú?et sa dostal do kín 18. apríla 2024.
Na tohtoro?nom jubilejnom 30. ro?níku Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Košiciach si režisér a scenárista Miloslav Luther prevzal cenu Zlatá kamera. Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení, bol ?lenom Rady STV, Rady vlády SR pre masmédiá, vykonával funkciu predsedu Rady Audiovizuálneho fondu (2103 – 2019). Žije v Bratislave s manželkou Deanou, má dve dcéry.
Zdroj feed teraz.sk
