Ú?as? obce Cige? v SNP ozna?il historik Ján Vingárik z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi za výraznú, ke?že v podstate mala východiskovú pozíciu spolo?nú so všetkými koncovými podhorskými obcami, ktoré mali blízko k partizánskym jednotkám, ukrývajúcim sa práve v horách povyše týchto obcí. Preto aj vä?šina partizánov pochádzala priamo z obyvate?ov týchto obcí. „Jednou z takých odbojárskych obcí bol Cige?. Oddiel Major bol ten, ktorý mal k nemu najbližšie, jeho bunkre sa nachádzali v lesoch Vtá?nika nad Cig?om. Práve spolupráca s týmto oddielom a jeho podpora stála obyvate?ov ?ažké chvíle v období konca druhej svetovej vojny, hlavne v januári 1945, ke? nemecké jednotky – gestapo, SS, špeciálne komando sídliace v Láskári, aj príslušníci takzvaného slovenského štátu, predovšetkým Hlinkovej gardy a profašisticky orientovaní Nemci z radov miestnych prepadli obec,“ spomenul Vingárik.
Z obce jednotky pod?a neho zobrali 132 mužov, peši ich dovliekli do Prievidze a uväznili v pivniciach domu, ktorý patril prvej prievidzskej továrni na liehoviny. „Boli tu v otrasných podmienkach väznení v dvoch predných miestnostiach. Mu?ili ich, pretože samozrejme nebolo cie?om ich tu len drža?, ale vypo?úva? ich a zisti? spojitos? s partizánmi a vypátra? hlavne partizánske bunkre. Dôkazom toho, že nikto ni? neprezradil, je, že partizánov z oddielu Major nenašli,“ priblížil.
Represálie pripravili o život nieko?kých obyvate?ov Cig?a. „Priamo v priestoroch domu zomreli na následky mu?enia Štefan Mjartan a Anton Murár. ?alších odviedli do Zemianskych Kostolian, do ?asti Dolné Lelovce. Tam bol totiž vojenský priestor, ktorý bol ideálny na páchanie vrážd, popráv, ?asto beštiálnym spôsobom,“ doplnil historik.
Po oslobodení tam pod?a neho našli v masovom hrobe 66 ?udí, vrátane nieko?kých žien a detí i mužov uväznených v pivniciach. „Neboli to však len Cig?ania. Ke? sa to stalo 13. januára 1945, už tu bolo 15 ?udí z iných obcí okresu. Nemci to stihli spravi? za desa? dní, lebo túto budovu zabrali 3. januára,“ ozrejmil historik.
Ve?kú ?as? zo zadržaných pod?a neho nemecké jednotky aj prepustili, stalo sa to koncom vojny krátko pred oslobodením, ke? už videli, že budú musie? ustupova? pred spojeneckými vojskami. Nieko?kých však napriek tomu ešte popravili, udialo sa to priamo v budove. „Údaje o po?te obetí sa rozchádzajú, bolo ich od 17 do 25,“ vysvetlil. Dôkazom udalostí sú nielen spomienky pamätníkov, ale i masové hroby. Viacerých z nich sa podarilo po oslobodení identifikova?, ?alších však pre zmrza?enie na tvárach nie.
Dom na Košovskej ceste, kde nemecké jednotky mu?ili a popravili viacerých ?udí, je dnes sú?as?ou Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.
Zdroj feed teraz.sk
