„Rastúce obranné výdavky vnímam ako faktor s dvojakým ú?inkom na podnikanie a konkurencieschopnos?. Na jednej strane môžu podpori? priemysel, inovácie a zamestnanos?, najmä ak budú spojené s dlhodobými objednávkami, koordinovaným postupom a prioritným zapojením európskych dodávate?ov,“ priblížil generálny sekretár Republikovej únie zamestnávate?ov Martin Hošták.
Zahrani?né skúsenosti pod?a Hoštáka ukazujú, že obranný priemysel dokáže absorbova? kapacity iných odvetví a prinies? nové investi?né príležitosti. Na druhej strane však rast týchto výdavkov predstavuje riziko od?erpania zdrojov od iných priorít a môže vies? k ?alšiemu zvyšovaniu nákladov pre podniky.
„Obzvláš? citlivo vnímame súbežnú realizáciu zelenej transformácie, ktorá už dnes znamená výraznú finan?nú a regula?nú zá?až a obmedzuje konkurencieschopnos? európskych firiem. Ak sa k tomu pridajú dodato?né povinnosti a rast cien energií, hrozí ?alšie zhoršenie podnikate?ského prostredia,“ zdôraznil Hošták.
Zvýšené obranné výdavky budú pod?a slov výkonného riadite?a Klubu 500 Tibora Gregora nepochybne znamena? dodato?né za?aženie verejných financií a v kone?nom dôsledku aj pre da?ovníkov a podnikate?ské prostredie. „V ?ase, ke? sa európsky priemysel už dnes borí s extrémne vysokými cenami energií, s nákladnými regula?nými požiadavkami vyplývajúcimi z Green Dealu a s rastúcou administratívnou zá?ažou zo strany EÚ, môže ?alšie zvyšovanie výdavkov ohrozi? konkurencieschopnos? európskych firiem,“ pod?iarkol Gregor.
Obrana a bezpe?nos? sú pod?a Klubu 500 nepochybne dôležité, no ich financovanie musí by? nastavené tak, aby neprehlbovalo sú?asnú krízu európskeho priemyslu a neznižovalo jeho schopnos? investova? do modernizácie, inovácií a pracovných miest.
„Preto považujeme za k?ú?ové, aby sa sú?asne so zvyšovaním obranných výdavkov prijali opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti – predovšetkým zníženie cien energií pre priemysel na úrove? porovnate?nú s k?ú?ovými konkurentmi mimo EÚ, obmedzenie neustále rastúcej regula?nej zá?aže a efektívnejšie využívanie verejných zdrojov vrátane európskych fondov,“ zdôraznil.
Aj pod?a Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) môžu zvýšené výdavky na obranu prinies? dodato?né zákazky aj pre slovenský priemysel, najmä v segmente strojárstva a elektrotechniky.
„Aj ke? je bezpe?nos? nepochybne dôležitá, nesmieme zabúda?, že máme len jednu pe?aženku. Každé euro, ktoré pôjde na zbrojenie, už nebude k dispozícii na modernizáciu ciest a železníc, rozvoj energetických sietí, vzdelávanie ?i vývoj nových technológií. Práve tieto oblasti ur?ujú dlhodobú konkurencieschopnos?,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
„Európske podniky sa môžu dosta? pod zna?ný tlak, pretože budú musie? zvláda? súbežne investície do zelenej transformácie, rastúce náklady na energiu, prísne regula?né opatrenia a zárove? nepriamo znáša? dôsledky vyšších verejných výdavkov na obranu,” dodala Miriam Filová, hovorky?a Asociácie zamestnávate?ských zväzov a združení SR.
Predsední?ka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nede?u (31. 8.) po?as návštevy Po?ska povedala, že 800 miliárd eur vy?lenených na obranný program EÚ môže a malo by by? investovaných do roku 2030. Zárove? vyhlásila, že Po?sko bude najvä?ším príjemcom prostriedkov z programu SAFE (Security Action for Europe), ktorý má posilni? bezpe?nos? Európy, pri?om ?lenským krajinám poskytne výhodné pôži?ky z rozpo?tu EÚ.
Zdroj feed teraz.sk
