„Rastúce obranné výdavky vnímam ako faktor s dvojakým účinkom na podnikanie a konkurencieschopnosť. Na jednej strane môžu podporiť priemysel, inovácie a zamestnanosť, najmä ak budú spojené s dlhodobými objednávkami, koordinovaným postupom a prioritným zapojením európskych dodávateľov,“ priblížil generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Zahraničné skúsenosti podľa Hoštáka ukazujú, že obranný priemysel dokáže absorbovať kapacity iných odvetví a priniesť nové investičné príležitosti. Na druhej strane však rast týchto výdavkov predstavuje riziko odčerpania zdrojov od iných priorít a môže viesť k ďalšiemu zvyšovaniu nákladov pre podniky.
„Obzvlášť citlivo vnímame súbežnú realizáciu zelenej transformácie, ktorá už dnes znamená výraznú finančnú a regulačnú záťaž a obmedzuje konkurencieschopnosť európskych firiem. Ak sa k tomu pridajú dodatočné povinnosti a rast cien energií, hrozí ďalšie zhoršenie podnikateľského prostredia,“ zdôraznil Hošták.
Zvýšené obranné výdavky budú podľa slov výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora nepochybne znamenať dodatočné zaťaženie verejných financií a v konečnom dôsledku aj pre daňovníkov a podnikateľské prostredie. „V čase, keď sa európsky priemysel už dnes borí s extrémne vysokými cenami energií, s nákladnými regulačnými požiadavkami vyplývajúcimi z Green Dealu a s rastúcou administratívnou záťažou zo strany EÚ, môže ďalšie zvyšovanie výdavkov ohroziť konkurencieschopnosť európskych firiem,“ podčiarkol Gregor.
Obrana a bezpečnosť sú podľa Klubu 500 nepochybne dôležité, no ich financovanie musí byť nastavené tak, aby neprehlbovalo súčasnú krízu európskeho priemyslu a neznižovalo jeho schopnosť investovať do modernizácie, inovácií a pracovných miest.
„Preto považujeme za kľúčové, aby sa súčasne so zvyšovaním obranných výdavkov prijali opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti – predovšetkým zníženie cien energií pre priemysel na úroveň porovnateľnú s kľúčovými konkurentmi mimo EÚ, obmedzenie neustále rastúcej regulačnej záťaže a efektívnejšie využívanie verejných zdrojov vrátane európskych fondov,“ zdôraznil.
Aj podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) môžu zvýšené výdavky na obranu priniesť dodatočné zákazky aj pre slovenský priemysel, najmä v segmente strojárstva a elektrotechniky.
„Aj keď je bezpečnosť nepochybne dôležitá, nesmieme zabúdať, že máme len jednu peňaženku. Každé euro, ktoré pôjde na zbrojenie, už nebude k dispozícii na modernizáciu ciest a železníc, rozvoj energetických sietí, vzdelávanie či vývoj nových technológií. Práve tieto oblasti určujú dlhodobú konkurencieschopnosť,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
„Európske podniky sa môžu dostať pod značný tlak, pretože budú musieť zvládať súbežne investície do zelenej transformácie, rastúce náklady na energiu, prísne regulačné opatrenia a zároveň nepriamo znášať dôsledky vyšších verejných výdavkov na obranu,” dodala Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu (31. 8.) počas návštevy Poľska povedala, že 800 miliárd eur vyčlenených na obranný program EÚ môže a malo by byť investovaných do roku 2030. Zároveň vyhlásila, že Poľsko bude najväčším príjemcom prostriedkov z programu SAFE (Security Action for Europe), ktorý má posilniť bezpečnosť Európy, pričom členským krajinám poskytne výhodné pôžičky z rozpočtu EÚ.
Zdroj feed teraz.sk
