Obnovu kartuziánskeho kláštora na Zamagurí ukončili a sprístupnia ho

Červený Kláštor 25. apríla (TASR) – Obnovu kartuziánskeho kláštora na Zamagurí ukončili, čoskoro ho sprístupnia verejnosti. Generálny riaditeľ Pamiatkového úradu (PÚ) SR Pavol Ižvolt vo štvrtok na tlačovej konferencii pri príležitosti ukončenia projektu uviedol, že rekonštrukcia časti komplexu v Červenom Kláštore prebiehala viac ako štyri roky. Návštevníci ho budú môcť prvýkrát vidieť v sobotu 27. apríla počas dňa otvorených dverí.

Cieľom projektu „Červený Kláštor – znovuzrodený“ bola revitalizácia areálu i niektorých jeho pôvodných funkcií. Ižvolt objasnil, že významným spôsobom zmenili jeho doterajšiu podobu a vrátili do života napríklad výrobu piva a medoviny, spracovanie liečivých rastlín, výchovu a vzdelávanie detí či meditáciu.

Obnovu realizoval PÚ v spolupráci s nórskymi partnermi z National Trust of Norway. Ižvolt dodal, že na projekt financovaný z EEA Grants a štátneho rozpočtu SR získali postupne spolu takmer 1,96 milióna eur. „Vďaka tomuto projektu sa podarí rozhýbať aj ekonomika kláštora, aby bol finančne sebestačný a udržateľnejší. Rozšírili sme aj ponuku pre cestovný ruch v okolí,“ skonštatoval.

Riaditeľ Múzea Červený Kláštor Milan Gacík upozornil, že systematickú obnovu pamiatky započali ešte v roku 2002. „Dali sme tomu systémovú podobu aj dovnútra a ukázalo sa, že tá cesta bola správa. PÚ a nezisková organizácia Cyprián sú veľmi dobrí parteri. Vďaka tomu sme urobili kvalitný projekt a odozva od Nórov bola silná. Nešlo len o to, aby sme kláštor obnovili, skrášlili, ale aby sme ho sfunkčnili,“ skonštatoval.

Nová expozícia „Dejiny Červeného Kláštora“ približuje príbeh jeho vzniku, pôsobenie najvýznamnejších predstaviteľov mníšskych rádov, ako aj hlavné dejinné udalosti. Jedným z najznámejších miestnych rehoľníkov bol kamaldulský fráter Cyprián, ktorého meno nesie kláštorná lekáreň a manufaktúra. Projektový manažér PÚ Branislav Rezník dodal, že moderné múzejné technológie predstavujú kartuziánsky a kamaldulský život interaktívnou formou. V ruinách mníšskych domčekov pribudli aj záhony liečivých bylín s informáciami o ich pestovaní. Pribudli aj prevádzky kláštorného pivovaru a fermentárne medoviny, nápoje sa tu budú pripravovať autentickými výrobnými postupmi a podľa zachovaných lokálnych receptúr.

Na tradíciu kartuziánskeho kláštora ako centra vzdelania a poznania nadväzuje inovovaná podoba kláštornej školy. Sídli v priestoroch, kde v 18. storočí novicov pripravoval na rehoľný život teologický inštitút. V súčasnosti sú tam tvorivé dielne zamerané na výrobu produktov z liečivých bylín a zároveň školiace stredisko PÚ. V obnovených mníšskych izbách je zároveň priestor pre ozdravenie, meditáciu a relax, vhodný na pobyty blízke pôvodnému asketickému spôsobu života mníchov.

Ižvolt dodal, že kláštor patrí k výnimočným pamiatkam tohto druhu na Slovensku. Je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v správe PÚ, jeho história siaha do roku 1320, keď ho založili kartuziánski mnísi. V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. „Chceme rozvíjať ďalej činnosti kláštora a jeho expozície, chceme obnoviť aj exteriér kostola a možno pokračovať aj ďalej do barokovej záhrady,“ uzavrel Ižvolt.