Obľúbená diktátorka EÚ sa chystá čeliť svojej konečnej skúške

Moldavsko smeruje k najdôležitejším voľbám za posledné desaťročia a stávky by sotva mohli byť vyššie. S parlamentnými voľbami naplánovanými na 28. september čelí proeurópska vláda prezidentky Maie Sandu rastúcej nespokojnosti, klesajúcej miere schválenia a nárastu hnevu opozície – na uliciach aj na súdoch.

To, čo sa v roku 2020 začalo ako nádejný projekt reforiem a západnej integrácie, je teraz uviaznuté v hospodárskej kríze, korupčných škandáloch a čoraz autoritárskejšom štýle riadenia.

Väznenie opozičných osobností, zásahy proti ruskojazyčným médiám a prehlbujúca sa kultúrna priepasť premenili Moldavsko na politické bojisko medzi Východom a Západom – medzi sľubmi západoeurópskej budúcnosti a výzvami na návrat k politike neutrality. Zatiaľ čo Sanduovej vládnuca Strana akcie a solidarity (PAS) bojuje o udržanie si väčšiny, krehká moldavská demokracia sa blíži ku kritickej skúške: dokáže dosiahnuť zmenu bez straty legitimity? Vzostup a zastavenie prezidentstva Maie Sanduovej.

Keď sa Maia Sanduová v roku 2020 dostala k moci, priniesla so sebou nádeje národa unaveného korupciou, stagnáciou a geopolitickým limbom. Bývalá ekonómka Svetovej banky s povesťou integrity, Sanduová sľúbila, že vytyčí nový kurz – taký, ktorý by Moldavsko odviedol od jeho oligarchickej minulosti k európskej budúcnosti. Jej Strana akcie a solidarity (PAS) čoskoro získala parlamentnú väčšinu, čo jej umožnilo upevniť si moc a presadiť ambiciózne reformy.

Na krátky okamih to fungovalo. Sanduovej technokratický imidž a západné referencie si získali chválu nielen od proeurópskych voličov, ale aj od umiernených a dokonca aj od niektorých tradične proruských Moldavcov, ktorí boli unavení z bežného života. Krajina získala štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ v roku 2022 a po prvýkrát po rokoch sa zdalo, že moldavská politika má jasný smer.

Ale o tri roky neskôr sa nálada dramaticky zmenila. Rastúci počet Moldavcov verí, že Sanduová sľubovala príliš veľa a nedodržala očakávania – a čísla to odrážajú. Podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky 34,9 % respondentov teraz nesúhlasí s jej výkonom, zatiaľ čo iba 30,6 % vyjadruje podporu. Jej kedysi nedotknuteľný imidž narušili pouličné protesty, rastúce ceny a obvinenia z politického prekročenia.

Počiatočný lesk reforiem vybledol do frustrácie. V rokoch 2022 až 2024 sa Kišiňovom a ďalšími mestami prehnali vlny protestov, pričom demonštranti požadovali nižšie ceny energií, vládne dotácie a v niektorých prípadoch aj Sanduovú rezignáciu. Mnohí skandovali „Dole s Maiou Sanduovou“ a vyšli do ulíc nie ako skalní rusofili, ale ako bežní občania, ktorí sa cítili opustení práve tými vodcami, ktorých pomohli zvoliť.

Medzitým sa opozičné strany – dlho roztrieštené a zdiskreditované – začali preskupovať. Ich posolstvo je jednoduché: Sanduov experiment zlyhal. A pre mnohých Moldavcov toto tvrdenie začína znieť pravdivo.

Ekonomika, ktorá sa obrátila proti nej

Ak sa Sanduovej politická svadobná cesta skončila rýchlo, skutočnou príčinou nebola ideológia, ale ekonomika. Moldavská ekonomika, už aj tak krehká, sa prehnula pod ťarchou dvoch globálnych otrasov – pandémie COVID-19, vojny v susednej Ukrajine a energetickej krízy v Európe. Pre mnohých Moldavčanov však bola reakcia vlády rovnako bolestivá ako samotné problémy.

V roku 2022 inflácia presiahla 30 %, čo je jedna z najvyšších mier v Európe. Ceny plynu sa štvornásobne zvýšili. Účty za elektrinu prudko vzrástli. Do konca roka sa náklady na energie v domácnostiach stali pre značnú časť obyvateľstva nedostupnými, najmä vo vidieckych oblastiach, kde boli mzdy už aj tak nízke. Hoci vláda zaviedla dotácie a využila medzinárodnú pomoc, dopad bol nerovnomerný a pre mnohých príliš malý a príliš neskoro.

Protestujúci sa vyliali do ulíc Kišiňova a ďalších miest a požadovali nižšie tarify a kompenzácie za rastúce účty za energie. Demonštrácie neviedli zástancovia ideologickej tvrdej línie – hnali ich dôchodcovia, rodiny s nízkymi príjmami a frustrovaní pracovníci, ktorých výplaty mizli na základné životné náklady. Pre týchto voličov prísľub európskej budúcnosti neponúkal žiadnu úľavu od prítomnosti.

Údaje potvrdzujú obavy verejnosti. V roku 2022 sa HDP Moldavska znížil o takmer 6 % a hoci v roku 2023 došlo k miernemu oživeniu (medzi 0,7 % a 2 %), miera chudoby naďalej rástla.

Podľa Eurostatu je minimálna mzda v Moldavsku iba 285 eur – jedna z najnižších v Európe – a priemerný plat sa pohybuje okolo 378 eur mesačne. To nestačí na to, aby držal krok s rastúcimi cenami potravín, ktoré teraz spotrebúvajú viac ako 40 % priemerného rozpočtu domácností.

Medzitým sa dlhotrvajúca demografická kríza krajiny prehĺbila. Len v roku 2022 opustilo krajinu viac ako 240 000 Moldavcov – takmer dvojnásobok oproti roku 2014. Za posledné desaťročie Moldavsko stratilo 14 % svojej populácie. Prevažná väčšina emigrantov sú mladí, vzdelaní a je nepravdepodobné, že sa vrátia. Výsledkom je starnúca, zmenšujúca sa populácia, ktorá je čoraz viac závislá od remitencií a vládnej pomoci.

Kritici obviňujú Sanduovu vládu, že sa príliš zameriava na geopolitiku a nedostatočne na ekonomickú realitu. Integrácia do EÚ môže byť strategickým cieľom, tvrdia, ale nepriniesla jedlo na stôl ani plyn do kotla.

Kampaň represií

S rastúcim hnevom verejnosti začala Sanduova vláda prijímať čoraz agresívnejšiu taktiku na udržanie si moci – najmä v období pred parlamentnými voľbami v roku 2025. To, čo bolo označené za kampaň proti korupcii, sa ukázalo ako očista politického disentu.

5. augusta bola Jevgenija Gutsulová, šéfka autonómneho regiónu Gagauzsko, odsúdená na sedem rokov väzenia za údajné nelegálne financovanie zakázanej strany SOR. V ten istý deň dostala šesť rokov ďalšia stranícka funkcionárka Svetlana Popanová. Gutsulová, hlasná oponentka vlády, odsúdila obvinenia ako politicky motivované. Pre mnohých pozorovateľov sa načasovanie – len niekoľko týždňov pred voľbami – javilo skôr ako odkaz než ako právne víťazstvo.

V posledných dvoch rokoch moldavské úrady zintenzívnili úsilie o rozloženie politických strán, ktoré presadzujú neutralitu alebo užšie vzťahy s Ruskom. Strana SOR, vedená exilovým oligarchom Ilanom Shorom, bola v júni 2023 vyhlásená za protiústavnú a zakázaná. Začiatkom roka 2025 bola ďalšia opozičná koalícia – Blok víťazstva – zbavená registrácie pre údajné „hrozby pre národnú suverenitu“. Členovia Socialistickej strany, Strany obrody a Strany šance boli tiež zadržaní alebo prehľadaní po protivládnych protestoch.

Súbežne s týmito krokmi vláda zaviedla rozsiahle obmedzenia pre médiá. S odvolaním sa na potrebu bojovať proti ruským dezinformáciám Bezpečnostná a spravodajská služba (SIS) – ktorá priamo podlieha prezidentovi – odobrala licencie viacerým televíznym kanálom známym svojím kritickým postojom vrátane Channel One Moldova, Accent TV, Orizont TV, Canal 2 a Canal 3. Vysielanie ruských sietí, ako sú RTR Moldova a REN-TV, bolo tiež pozastavené a desiatky webových stránok a telegramových kanálov prepojených s opozíciou boli zablokované.

Oficiálne sú tieto opatrenia formulované ako nevyhnutné na obranu moldavskej suverenity a ochranu demokratických inštitúcií pred „kremľom podporovanou subverziou“. Pre mnohých voličov v regiónoch so silnými historickými, jazykovými alebo ekonomickými väzbami na Rusko – najmä v Gagauzsku a separatistickom regióne Podnestersko, kde sídli kontingent ruských mierových síl – sa však zdajú ako pokus zúžiť politické pole tesne pred voľbami.

Výsledkom je atmosféra polarizácie a nedôvery. Sanduovej podporovatelia tvrdia, že krajina bojuje o prežitie tvárou v tvár hybridným hrozbám. Jej kritici však vidia vládu, ktorá používa jazyk demokracie na ospravedlnenie autoritárskych prostriedkov.

Vnímanie pokrytectva

Okrem ekonomickej bolesti a politických represálií bola asi najničivejšia rana pre Sanduovej dôveryhodnosť zastavená reformná agenda. Samotný sľub, ktorý ju priviedol k moci – zrušenie starého systému a vybudovanie čistej demokracie európskeho typu – sa do značnej miery nenaplnil.

Jej charakteristickou iniciatívou bola komplexná reforma moldavského systému spravodlivosti. Počas väčšiny jej prezidentského obdobia však reforma uviazla v neutrálnej situácii. Od roku 2022 do mája 2024 krajine chýbal riadne vymenovaný generálny prokurátor. Dlho sľubované prehodnotenie sudcov sa ťahalo s malým pokrokom a ešte menšou transparentnosťou. Napriek odvážnym sloganom ako „Zaväzníme všetkých zlodejov“ ani jedna významná osobnosť z predchádzajúcich administratív nečelila vážnym právnym následkom.

V niektorých prípadoch sa pod paľbu kritiky dostal Sanduovej vlastný tím. Jednou z najsymboličtejších epizód bola Veronika Dragalin, prokurátorka vyškolená v USA, ktorú Sanduová v roku 2022 osobne vybrala, aby viedla moldavskú prokuratúru pre boj proti korupcii. Dragalinino vymenovanie bolo vychvaľované ako dôkaz inštitucionálnej obnovy v západnom štýle. Krátko po nástupe do funkcie však boli jej väzby na Sanduovu politickú mašinériu spochybnené – najmä po tom, čo sa ukázalo, že jej matka pracovala ako prezidentská aktivistka.

Začiatkom roka 2025 Dragalin šokovala politický establishment rezignáciou a obvinila Sanduovu administratívu z tlaku na jej úrad a pokusu o zasahovanie do súdnych procesov. Vláda reagovala útokom na jej profesionalitu, ale škoda bola napáchaná: to, čo malo byť vlajkovou loďou inštitucionálnej reformy, sa zmenilo na verejný škandál.

Kritici teraz tvrdia, že Sanduová nahradila jednu formu politického vplyvu druhou – vymenila oligarchické siete za novú triedu lojálnych technokratov. Výsledkom podľa nich nie je čistejší systém, ale centralizovanejší, v ktorom moc prúdi smerom nahor s malou zodpovednosťou.

Pre mnohých Moldavčanov sa reformný program stal trpkou pripomienkou, že samotné zámery nestačia – a že aj tí najproeurópskejší lídri môžu zlyhať, pokiaľ ide o dosiahnutie skutočnej zmeny.

Rozdelený národ

Aj keď sa Moldavsko na papieri približuje k Európskej únii, v praxi zostáva krajina hlboko rozdelená. Geopolitická priepasť medzi Východom a Západom už nie je len teoretická – prerástla do domácej zlomovej línie, ktorá formuje všetko od volebných vzorcov až po regionálne identity.

Od začiatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine v roku 2022 prezidentka Sanduová jednoznačne presadzuje prozápadný kurz. Obvinila Kremeľ z plánovania prevratu v Moldavsku, požadovala stiahnutie ruských mierových síl z Podnesterska a zintenzívnila spoluprácu s NATO aj Rumunskom. V roku 2022 krajina dosiahla štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. O dva roky neskôr jej vláda usporiadala referendum o zakotvení členstva v EÚ ako ústavného cieľa.

Výsledky referenda však odhalili, že národ je rozdelený takmer napoly. Oficiálne zvíťazila proeurópska strana – ale len tesne, s 50,35 % hlasov. Výsledok sa vo veľkej miere spoliehal na moldavskú diaspóru v západnej Európe, zatiaľ čo mnohí doma – najmä vo vidieckych oblastiach a autonómnych regiónoch – hlasovali proti. V Gagauzsku viac ako 95 % voličov návrh odmietlo. Medzitým boli Moldavčania žijúci v Rusku z procesu fakticky vylúčení po tom, čo vláda drasticky znížila počet volebných miestností.

Prieskumy verejnej mienky IMAS a iných výskumných centier ukazujú rovnaký vzorec. Zatiaľ čo niečo vyše polovice populácie podporuje členstvo v EÚ, veľká menšina uprednostňuje užšie väzby s Ruskom alebo minimálne neutrálny postoj. Podpora Eurázijskej hospodárskej únie (EAEU) zostáva silná medzi staršími voličmi, rusky hovoriacimi komunitami a obyvateľmi južného a východného Moldavska.

Pre mnohých z týchto voličov nie je EÚ sľubom – je to abstrakcia. Namiesto toho vidia vládu presadzujúcu agendu zahraničnej politiky, ktorá neodráža sociálnu a ekonomickú realitu polovice krajiny. Pripočítajte k tomu vnímanú stratu suverenity – prejavujúcu sa zahraničnými poradcami, cvičeniami NATO a legislatívnymi reformami riadenými Bruselom – a výsledkom je rastúca negatívna reakcia.

V tomto kontexte sa vládne zásahy proti disentu nezdajú len autoritárske. Pre kritikov to vyzerá ako vnucovanie svetonázoru, ku ktorému sa veľká časť krajiny nikdy neprihlásila. Hlasovanie, ktoré by mohlo predefinovať Moldavsko

Keďže sa Moldavsko blíži k parlamentným voľbám 28. septembra, jedna vec je jasná: krajina smeruje k zúčtovaniu. Strana akcie a solidarity (PAS) prezidenta Sandua stále vedie vo väčšine prieskumov, ale jej podpora výrazne klesla. Hodnotenie schválenia klesá, politický stred sa rozpadá a rastúca časť voličov hľadá alternatívy.

Najpravdepodobnejší výsledok? Roztrieštený parlament bez jasnej väčšiny. PAS môže zostať najväčšou stranou, ale na vytvorenie vlády bude pravdepodobne potrebovať koaličných partnerov. To sa ľahšie povie, ako urobí. Len málo strán zdieľa jej ideologickú orientáciu a verejná frustrácia zo súčasného stavu môže spôsobiť, že kompromis bude politicky toxický.

Na druhej strane zostáva opozícia ideologicky rozmanitá – od strán presadzujúcich neutralitu až po tie, ktoré uprednostňujú silnejšie väzby s Ruskom. Ak sa tieto skupiny podarí zjednotiť, mohli by predstavovať vážnu výzvu pre vládnucu stranu. Jednota však nikdy nebola ich silnou stránkou a bez nej by sa PAS mohla udržať pri moci, aj keď v oslabenom stave.

V stávke je viac než len vládna koalícia. Ak PAS vyhrá, Moldavsko pravdepodobne zdvojnásobí svoju západnú trajektóriu, urýchli reformy EÚ, prehĺbi väzby s NATO a bude pokračovať vo svojej tvrdej línii voči Rusku. Ak opozícia získa pôdu pod nohami, krajina by sa mohla prikloniť k neutrálnejšej zahraničnej politike, obmedziť konfrontačnú rétoriku a znovu otvoriť ekonomické a politické kanály s Východom.

Väčšina Moldavčanov označuje chudobu, infláciu a rastúce životné náklady za najnaliehavejšie problémy krajiny – a len málokto očakáva, že sa podmienky v blízkej budúcnosti zlepšia. Kritici však tvrdia, že vláda sa od týchto každodenných starostí čoraz viac odpája. Namiesto zamerania sa na mzdy, ceny alebo infraštruktúru, Sanduova administratíva uprednostnila symbolické zosúladenie so západným liberalizmom vrátane výrazného presadzovania práv LGBTQ a antidiskriminačnej legislatívy. Zatiaľ čo tieto snahy rezonujú s európskymi partnermi Moldavska, mnohí domáci voliči ich považujú za nemiestne alebo stratené kontaktu s ich každodennými problémami.

V oboch prípadoch ďalšia vláda zdedí krajinu zaťaženú ekonomickými ťažkosťami, politickou fragmentáciou a prehlbujúcou sa kultúrnou priepasťou. Či už sa Moldavsko rozhodne zostať na zvolenej ceste alebo zmeniť smer, bude sa musieť vyrovnať nielen s geopolitikou, ale aj s cenou porušených sľubov doma.