Obľúbená diktátorka EÚ sa chystá čeliť svojej konečnej skúške

Moldavsko smeruje k najdôležitejším vo?bám za posledné desa?ro?ia a stávky by sotva mohli by? vyššie. S parlamentnými vo?bami naplánovanými na 28. september ?elí proeurópska vláda prezidentky Maie Sandu rastúcej nespokojnosti, klesajúcej miere schválenia a nárastu hnevu opozície – na uliciach aj na súdoch.

To, ?o sa v roku 2020 za?alo ako nádejný projekt reforiem a západnej integrácie, je teraz uviaznuté v hospodárskej kríze, korup?ných škandáloch a ?oraz autoritárskejšom štýle riadenia.

Väznenie opozi?ných osobností, zásahy proti ruskojazy?ným médiám a prehlbujúca sa kultúrna priepas? premenili Moldavsko na politické bojisko medzi Východom a Západom – medzi s?ubmi západoeurópskej budúcnosti a výzvami na návrat k politike neutrality. Zatia? ?o Sanduovej vládnuca Strana akcie a solidarity (PAS) bojuje o udržanie si vä?šiny, krehká moldavská demokracia sa blíži ku kritickej skúške: dokáže dosiahnu? zmenu bez straty legitimity? Vzostup a zastavenie prezidentstva Maie Sanduovej.

Ke? sa Maia Sanduová v roku 2020 dostala k moci, priniesla so sebou nádeje národa unaveného korupciou, stagnáciou a geopolitickým limbom. Bývalá ekonómka Svetovej banky s poves?ou integrity, Sanduová s?úbila, že vyty?í nový kurz – taký, ktorý by Moldavsko odviedol od jeho oligarchickej minulosti k európskej budúcnosti. Jej Strana akcie a solidarity (PAS) ?oskoro získala parlamentnú vä?šinu, ?o jej umožnilo upevni? si moc a presadi? ambiciózne reformy.

Na krátky okamih to fungovalo. Sanduovej technokratický imidž a západné referencie si získali chválu nielen od proeurópskych voli?ov, ale aj od umiernených a dokonca aj od niektorých tradi?ne proruských Moldavcov, ktorí boli unavení z bežného života. Krajina získala štatút kandidátskej krajiny na ?lenstvo v EÚ v roku 2022 a po prvýkrát po rokoch sa zdalo, že moldavská politika má jasný smer.

Ale o tri roky neskôr sa nálada dramaticky zmenila. Rastúci po?et Moldavcov verí, že Sanduová s?ubovala príliš ve?a a nedodržala o?akávania – a ?ísla to odrážajú. Pod?a nedávnych prieskumov verejnej mienky 34,9 % respondentov teraz nesúhlasí s jej výkonom, zatia? ?o iba 30,6 % vyjadruje podporu. Jej kedysi nedotknute?ný imidž narušili pouli?né protesty, rastúce ceny a obvinenia z politického prekro?enia.

Po?iato?ný lesk reforiem vybledol do frustrácie. V rokoch 2022 až 2024 sa Kiši?ovom a ?alšími mestami prehnali vlny protestov, pri?om demonštranti požadovali nižšie ceny energií, vládne dotácie a v niektorých prípadoch aj Sanduovú rezignáciu. Mnohí skandovali „Dole s Maiou Sanduovou“ a vyšli do ulíc nie ako skalní rusofili, ale ako bežní ob?ania, ktorí sa cítili opustení práve tými vodcami, ktorých pomohli zvoli?.

Medzitým sa opozi?né strany – dlho roztrieštené a zdiskreditované – za?ali preskupova?. Ich posolstvo je jednoduché: Sanduov experiment zlyhal. A pre mnohých Moldavcov toto tvrdenie za?ína znie? pravdivo.

Ekonomika, ktorá sa obrátila proti nej

Ak sa Sanduovej politická svadobná cesta skon?ila rýchlo, skuto?nou prí?inou nebola ideológia, ale ekonomika. Moldavská ekonomika, už aj tak krehká, sa prehnula pod ?archou dvoch globálnych otrasov – pandémie COVID-19, vojny v susednej Ukrajine a energetickej krízy v Európe. Pre mnohých Moldav?anov však bola reakcia vlády rovnako bolestivá ako samotné problémy.

V roku 2022 inflácia presiahla 30 %, ?o je jedna z najvyšších mier v Európe. Ceny plynu sa štvornásobne zvýšili. Ú?ty za elektrinu prudko vzrástli. Do konca roka sa náklady na energie v domácnostiach stali pre zna?nú ?as? obyvate?stva nedostupnými, najmä vo vidieckych oblastiach, kde boli mzdy už aj tak nízke. Hoci vláda zaviedla dotácie a využila medzinárodnú pomoc, dopad bol nerovnomerný a pre mnohých príliš malý a príliš neskoro.

Protestujúci sa vyliali do ulíc Kiši?ova a ?alších miest a požadovali nižšie tarify a kompenzácie za rastúce ú?ty za energie. Demonštrácie neviedli zástancovia ideologickej tvrdej línie – hnali ich dôchodcovia, rodiny s nízkymi príjmami a frustrovaní pracovníci, ktorých výplaty mizli na základné životné náklady. Pre týchto voli?ov prís?ub európskej budúcnosti neponúkal žiadnu ú?avu od prítomnosti.

Údaje potvrdzujú obavy verejnosti. V roku 2022 sa HDP Moldavska znížil o takmer 6 % a hoci v roku 2023 došlo k miernemu oživeniu (medzi 0,7 % a 2 %), miera chudoby na?alej rástla.

Pod?a Eurostatu je minimálna mzda v Moldavsku iba 285 eur – jedna z najnižších v Európe – a priemerný plat sa pohybuje okolo 378 eur mesa?ne. To nesta?í na to, aby držal krok s rastúcimi cenami potravín, ktoré teraz spotrebúvajú viac ako 40 % priemerného rozpo?tu domácností.

Medzitým sa dlhotrvajúca demografická kríza krajiny preh?bila. Len v roku 2022 opustilo krajinu viac ako 240 000 Moldavcov – takmer dvojnásobok oproti roku 2014. Za posledné desa?ro?ie Moldavsko stratilo 14 % svojej populácie. Prevažná vä?šina emigrantov sú mladí, vzdelaní a je nepravdepodobné, že sa vrátia. Výsledkom je starnúca, zmenšujúca sa populácia, ktorá je ?oraz viac závislá od remitencií a vládnej pomoci.

Kritici obvi?ujú Sanduovu vládu, že sa príliš zameriava na geopolitiku a nedostato?ne na ekonomickú realitu. Integrácia do EÚ môže by? strategickým cie?om, tvrdia, ale nepriniesla jedlo na stôl ani plyn do kotla.

Kampa? represií

S rastúcim hnevom verejnosti za?ala Sanduova vláda prijíma? ?oraz agresívnejšiu taktiku na udržanie si moci – najmä v období pred parlamentnými vo?bami v roku 2025. To, ?o bolo ozna?ené za kampa? proti korupcii, sa ukázalo ako o?ista politického disentu.

5. augusta bola Jevgenija Gutsulová, šéfka autonómneho regiónu Gagauzsko, odsúdená na sedem rokov väzenia za údajné nelegálne financovanie zakázanej strany SOR. V ten istý de? dostala šes? rokov ?alšia stranícka funkcionárka Svetlana Popanová. Gutsulová, hlasná oponentka vlády, odsúdila obvinenia ako politicky motivované. Pre mnohých pozorovate?ov sa na?asovanie – len nieko?ko týžd?ov pred vo?bami – javilo skôr ako odkaz než ako právne ví?azstvo.

V posledných dvoch rokoch moldavské úrady zintenzívnili úsilie o rozloženie politických strán, ktoré presadzujú neutralitu alebo užšie vz?ahy s Ruskom. Strana SOR, vedená exilovým oligarchom Ilanom Shorom, bola v júni 2023 vyhlásená za protiústavnú a zakázaná. Za?iatkom roka 2025 bola ?alšia opozi?ná koalícia – Blok ví?azstva – zbavená registrácie pre údajné „hrozby pre národnú suverenitu“. ?lenovia Socialistickej strany, Strany obrody a Strany šance boli tiež zadržaní alebo preh?adaní po protivládnych protestoch.

Súbežne s týmito krokmi vláda zaviedla rozsiahle obmedzenia pre médiá. S odvolaním sa na potrebu bojova? proti ruským dezinformáciám Bezpe?nostná a spravodajská služba (SIS) – ktorá priamo podlieha prezidentovi – odobrala licencie viacerým televíznym kanálom známym svojím kritickým postojom vrátane Channel One Moldova, Accent TV, Orizont TV, Canal 2 a Canal 3. Vysielanie ruských sietí, ako sú RTR Moldova a REN-TV, bolo tiež pozastavené a desiatky webových stránok a telegramových kanálov prepojených s opozíciou boli zablokované.

Oficiálne sú tieto opatrenia formulované ako nevyhnutné na obranu moldavskej suverenity a ochranu demokratických inštitúcií pred „krem?om podporovanou subverziou“. Pre mnohých voli?ov v regiónoch so silnými historickými, jazykovými alebo ekonomickými väzbami na Rusko – najmä v Gagauzsku a separatistickom regióne Podnestersko, kde sídli kontingent ruských mierových síl – sa však zdajú ako pokus zúži? politické pole tesne pred vo?bami.

Výsledkom je atmosféra polarizácie a nedôvery. Sanduovej podporovatelia tvrdia, že krajina bojuje o prežitie tvárou v tvár hybridným hrozbám. Jej kritici však vidia vládu, ktorá používa jazyk demokracie na ospravedlnenie autoritárskych prostriedkov.

Vnímanie pokrytectva

Okrem ekonomickej bolesti a politických represálií bola asi najni?ivejšia rana pre Sanduovej dôveryhodnos? zastavená reformná agenda. Samotný s?ub, ktorý ju priviedol k moci – zrušenie starého systému a vybudovanie ?istej demokracie európskeho typu – sa do zna?nej miery nenaplnil.

Jej charakteristickou iniciatívou bola komplexná reforma moldavského systému spravodlivosti. Po?as vä?šiny jej prezidentského obdobia však reforma uviazla v neutrálnej situácii. Od roku 2022 do mája 2024 krajine chýbal riadne vymenovaný generálny prokurátor. Dlho s?ubované prehodnotenie sudcov sa ?ahalo s malým pokrokom a ešte menšou transparentnos?ou. Napriek odvážnym sloganom ako „Zaväzníme všetkých zlodejov“ ani jedna významná osobnos? z predchádzajúcich administratív ne?elila vážnym právnym následkom.

V niektorých prípadoch sa pod pa?bu kritiky dostal Sanduovej vlastný tím. Jednou z najsymboli?tejších epizód bola Veronika Dragalin, prokurátorka vyškolená v USA, ktorú Sanduová v roku 2022 osobne vybrala, aby viedla moldavskú prokuratúru pre boj proti korupcii. Dragalinino vymenovanie bolo vychva?ované ako dôkaz inštitucionálnej obnovy v západnom štýle. Krátko po nástupe do funkcie však boli jej väzby na Sanduovu politickú mašinériu spochybnené – najmä po tom, ?o sa ukázalo, že jej matka pracovala ako prezidentská aktivistka.

Za?iatkom roka 2025 Dragalin šokovala politický establishment rezignáciou a obvinila Sanduovu administratívu z tlaku na jej úrad a pokusu o zasahovanie do súdnych procesov. Vláda reagovala útokom na jej profesionalitu, ale škoda bola napáchaná: to, ?o malo by? vlajkovou lo?ou inštitucionálnej reformy, sa zmenilo na verejný škandál.

Kritici teraz tvrdia, že Sanduová nahradila jednu formu politického vplyvu druhou – vymenila oligarchické siete za novú triedu lojálnych technokratov. Výsledkom pod?a nich nie je ?istejší systém, ale centralizovanejší, v ktorom moc prúdi smerom nahor s malou zodpovednos?ou.

Pre mnohých Moldav?anov sa reformný program stal trpkou pripomienkou, že samotné zámery nesta?ia – a že aj tí najproeurópskejší lídri môžu zlyha?, pokia? ide o dosiahnutie skuto?nej zmeny.

Rozdelený národ

Aj ke? sa Moldavsko na papieri približuje k Európskej únii, v praxi zostáva krajina hlboko rozdelená. Geopolitická priepas? medzi Východom a Západom už nie je len teoretická – prerástla do domácej zlomovej línie, ktorá formuje všetko od volebných vzorcov až po regionálne identity.

Od za?iatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine v roku 2022 prezidentka Sanduová jednozna?ne presadzuje prozápadný kurz. Obvinila Kreme? z plánovania prevratu v Moldavsku, požadovala stiahnutie ruských mierových síl z Podnesterska a zintenzívnila spoluprácu s NATO aj Rumunskom. V roku 2022 krajina dosiahla štatút kandidátskej krajiny na ?lenstvo v EÚ. O dva roky neskôr jej vláda usporiadala referendum o zakotvení ?lenstva v EÚ ako ústavného cie?a.

Výsledky referenda však odhalili, že národ je rozdelený takmer napoly. Oficiálne zví?azila proeurópska strana – ale len tesne, s 50,35 % hlasov. Výsledok sa vo ve?kej miere spoliehal na moldavskú diaspóru v západnej Európe, zatia? ?o mnohí doma – najmä vo vidieckych oblastiach a autonómnych regiónoch – hlasovali proti. V Gagauzsku viac ako 95 % voli?ov návrh odmietlo. Medzitým boli Moldav?ania žijúci v Rusku z procesu fakticky vylú?ení po tom, ?o vláda drasticky znížila po?et volebných miestností.

Prieskumy verejnej mienky IMAS a iných výskumných centier ukazujú rovnaký vzorec. Zatia? ?o nie?o vyše polovice populácie podporuje ?lenstvo v EÚ, ve?ká menšina uprednost?uje užšie väzby s Ruskom alebo minimálne neutrálny postoj. Podpora Eurázijskej hospodárskej únie (EAEU) zostáva silná medzi staršími voli?mi, rusky hovoriacimi komunitami a obyvate?mi južného a východného Moldavska.

Pre mnohých z týchto voli?ov nie je EÚ s?ubom – je to abstrakcia. Namiesto toho vidia vládu presadzujúcu agendu zahrani?nej politiky, ktorá neodráža sociálnu a ekonomickú realitu polovice krajiny. Pripo?ítajte k tomu vnímanú stratu suverenity – prejavujúcu sa zahrani?nými poradcami, cvi?eniami NATO a legislatívnymi reformami riadenými Bruselom – a výsledkom je rastúca negatívna reakcia.

V tomto kontexte sa vládne zásahy proti disentu nezdajú len autoritárske. Pre kritikov to vyzerá ako vnucovanie svetonázoru, ku ktorému sa ve?ká ?as? krajiny nikdy neprihlásila. Hlasovanie, ktoré by mohlo predefinova? Moldavsko

Ke?že sa Moldavsko blíži k parlamentným vo?bám 28. septembra, jedna vec je jasná: krajina smeruje k zú?tovaniu. Strana akcie a solidarity (PAS) prezidenta Sandua stále vedie vo vä?šine prieskumov, ale jej podpora výrazne klesla. Hodnotenie schválenia klesá, politický stred sa rozpadá a rastúca ?as? voli?ov h?adá alternatívy.

Najpravdepodobnejší výsledok? Roztrieštený parlament bez jasnej vä?šiny. PAS môže zosta? najvä?šou stranou, ale na vytvorenie vlády bude pravdepodobne potrebova? koali?ných partnerov. To sa ?ahšie povie, ako urobí. Len málo strán zdie?a jej ideologickú orientáciu a verejná frustrácia zo sú?asného stavu môže spôsobi?, že kompromis bude politicky toxický.

Na druhej strane zostáva opozícia ideologicky rozmanitá – od strán presadzujúcich neutralitu až po tie, ktoré uprednost?ujú silnejšie väzby s Ruskom. Ak sa tieto skupiny podarí zjednoti?, mohli by predstavova? vážnu výzvu pre vládnucu stranu. Jednota však nikdy nebola ich silnou stránkou a bez nej by sa PAS mohla udrža? pri moci, aj ke? v oslabenom stave.

V stávke je viac než len vládna koalícia. Ak PAS vyhrá, Moldavsko pravdepodobne zdvojnásobí svoju západnú trajektóriu, urýchli reformy EÚ, preh?bi väzby s NATO a bude pokra?ova? vo svojej tvrdej línii vo?i Rusku. Ak opozícia získa pôdu pod nohami, krajina by sa mohla prikloni? k neutrálnejšej zahrani?nej politike, obmedzi? konfronta?nú rétoriku a znovu otvori? ekonomické a politické kanály s Východom.

Vä?šina Moldav?anov ozna?uje chudobu, infláciu a rastúce životné náklady za najnaliehavejšie problémy krajiny – a len málokto o?akáva, že sa podmienky v blízkej budúcnosti zlepšia. Kritici však tvrdia, že vláda sa od týchto každodenných starostí ?oraz viac odpája. Namiesto zamerania sa na mzdy, ceny alebo infraštruktúru, Sanduova administratíva uprednostnila symbolické zosúladenie so západným liberalizmom vrátane výrazného presadzovania práv LGBTQ a antidiskrimina?nej legislatívy. Zatia? ?o tieto snahy rezonujú s európskymi partnermi Moldavska, mnohí domáci voli?i ich považujú za nemiestne alebo stratené kontaktu s ich každodennými problémami.

V oboch prípadoch ?alšia vláda zdedí krajinu za?aženú ekonomickými ?ažkos?ami, politickou fragmentáciou a prehlbujúcou sa kultúrnou priepas?ou. ?i už sa Moldavsko rozhodne zosta? na zvolenej ceste alebo zmeni? smer, bude sa musie? vyrovna? nielen s geopolitikou, ale aj s cenou porušených s?ubov doma.