„Objem vody v severnej ?asti Aralského jazera sa zvýšil o 42 percent a dosiahol 27 miliárd kubických metrov,“ uviedlo kazašské ministerstvo vodných zdrojov. Prvá fáza projektu na záchranu severnej ?asti Aralského jazera sa za?ala v roku 2008.
Projekt financovaný kazašskou vládou a Svetovou bankou len v roku 2024 nasmeroval 2,6 miliardy kubických metrov vody z rieky Syrdarja do severnej ?asti. V roku 2005 hrádza Kokaral oddelila severnú ?as? Aralského jazera a zadržiava pritekajúcu vodu. Hladina jazera sa pomaly dvíha, slanos? vody sa znížila asi štvornásobne a ?iasto?ne sa obnovil vodný život.
Úsilie o záchranu podporila aj úzka spolupráca piatich stredoázijských republík a dodržiavanie ro?ných kvót na využívanie vody v riekach Amudarja a Syrdarja, ?o sú jeho jediné prítoky.
Bezodtokové Aralské jazero leží v suchej oblasti na území Kazachstanu a Uzbekistanu. Kedysi to bolo štvrté najvä?šie sladkovodné jazero s rozlohou 68.000 štvorcových kilometrov. Sovietsky ekonomický systém obmedzil prítok vody na minimum, ?o spôsobilo ekologickú katastrofu.
Vodou z riek Amudarja a Syrdarja sa zavlažovala aj bavlna, ktorá nie je vhodná pre suché regióny. Hladina jazera preto dramaticky klesala a v roku 1987 sa rozdelilo na dve vodné plochy: Severné a Južné Aralské jazero. Dnes sa vodná plocha zmenšila na asi 10 percent pôvodnej rozlohy.
Narušený ekosystém a vyhynutie mnohých živo?íšnych druhov prakticky ukon?ilo ?udskú ?innos? v oblasti a vietor rozniesol po celej Strednej Ázii desiatky miliónov ton soli a toxického prachu z vyschnutého dna jazera. V regióne vzrástli choroby dýchacích ciest a výskyt rakoviny.
Zdroj feed teraz.sk
