Štefan Anián Jedlík sa narodil 11. januára 1800 v obci Zemné v dnešnom okrese Nové Zámky. Po matke Rozálii Szabóovej, ktorá pochádzala zo starej ma?arskej š?achtickej rodiny, zdedil ako materinský jazyk ma?ar?inu, jeho starý otec z otcovej strany však pochádzal z Liptova. Študoval na gymnáziách v Trnave a Bratislave, neskôr na benediktínskom lýceu v Rábe (Gy?re). Doktorát získal v roku 1822 v Pešti po tom, ako zložil skúšky z matematiky, fyziky, filozofie a histórie. V roku 1825 bol vysvätený za k?aza a prijal meno Anián.
Svoju u?ite?skú kariéru za?al v roku 1825 v Rábe, neskôr vyu?oval aj na Krá?ovskej akadémii v Bratislave. Od roku 1840 prednášal fyziku a mechaniku na Budapeštianskej univerzite, ktorej rektorom sa stal v roku 1863. O desa? rokov neskôr sa stal ?estným ?lenom Ma?arskej akadémie vied (1873).
Jedlík je najznámejší vynálezom dynama s vlastným budením vybaveným ortu?ovým komutátorom. Dynamo je stroj, ktorý mení mechanický pohyb hriade?a (rotora) na elektrickú energiu.
Dynamo s vlastným budením tvorí stator (nepohyblivá ?as? stroja) z permanentného magnetu a rotor (hriade?, otá?ajúca sa ?as? stroja) s vinutím a komutátorom – mechanickým prepína?om, ktorý prepína smer prúdu privádzaného na cievky rotora. Rotuje spolu s rotorom, na ktorom je pripevnený a zais?uje napájanie vždy tej cievky, ktorá sa nachádza pod aktívnym pólom statora.
Komutátor je dôležitou sú?as?ou dynama, pretože generovaný prúd usmer?uje, ?ím vzniká jednosmerný prúd na pohon iných zariadení. Ten následne zbierajú zbera?e (kefky z rôznych materiálov, napríklad medi alebo uhlíka) pritlá?ané pružinami.
Nevýhodou komutátorov je ich konštruk?ná zložitos?, generovanie tepla vznikajúceho trením kefiek po cievkach a vznik elektrických iskier, ktoré znemož?ujú použitie týchto zariadení vo výbušnom prostredí.
Za opak dynama možno ozna?i? elektromotor, ktorý privádzaný prúd mení na mechanický otá?avý pohyb hriade?a. Jedlík používal elektromotory na pohá?anie strojov vyrábajúcich optické mriežky. Stroj ihlou vyškriabal líniu do skla a následne sa automaticky posunul. Výroba jednej mriežky trvala nieko?ko dní, na jej vytvorenie bolo potrebné vyškriaba? približne 12.000 línií. Použitie elektromotora umožnilo vytvára? línie v rovnomerných rozostupoch, ?o predtým nebolo možné. Výrazne sa tým zvýšila kvalita výsledných mriežok.
Dôvodom, pre ktorý sa Jedlík nestal svetoznámym vynálezcom, bola jeho prehnaná skromnos? a obavy z neoriginality. Nieko?kokrát sa stalo, že nie?o vynašiel, no neskôr zistil, že ho už predbehol niekto iný. Nechal si preto pre seba nakoniec aj vynálezy, ktorými on predbehol ostatných.
Jeden zo svojich vynálezov si však pre seba nenechal – dal si patentova? stroj na výrobu sódy. Po?as svojej profesúry na univerzite v Pešti založil podnik, ktorý za?al vo f?ašiach predáva? sódu. Podniku sa darilo a mohol mu prinies? bohatstvo, ktoré by zažehnalo finan?né problémy brzdiace jeho vynálezcovskú prácu, no Jedlík svoj podnik odstúpil jednému zo svojich príbuzných za zlomok jeho hodnoty a podnik pod novým vedením skrachoval.
Štefan Anián Jedlík zomrel 13. decembra 1895 v Rábe (Gy?re) vo veku 95 rokov. Svojimi vynálezmi ovplyvnil množstvo oblastí v Uhorsku i vo svete od optiky po gastronómiu a o svetovú slávu ho pripravil nedostatok sebavedomia.
Zdroj feed teraz.sk
