V Skýcove žilo po?as vojny približne 1500 obyvate?ov a takmer rovnaký bol aj po?et partizánov, ktorí boli ubytovaní takmer v každom dome v dedine. Skýcov?ania na svoju pomoc partizánom napokon doplatili. V ?ase, ke? sa k Pohroniu priblížil front, pripojili sa partizánske skupiny k vojskám II. ukrajinského frontu. Obec tak zostala bez ochrany a vstúpili do nej nemecké oddiely.
Po tom, ako prinútili ?udí opusti? svoje domovy, celý Skýcov vypálili. Zhorelo 262 domov. Ostali len kostol, fara a pár domov, v ktorých boli ubytovaní Nemci. O dva týždne 30. marca 1945 bol Skýcov oslobodený vojakmi sovietskej a rumunskej armády. Jeho obyvatelia sa mohli vráti? domov, do vypálenej obce.
Po?as druhej svetovej vojny pôsobilo zo Skýcova v rôznych partizánskych skupinách 39 mužov, šes? Skýcov?anov na východnom fronte vstúpilo do 1. ?eskoslovenskej armády pod velením generála Ludvíka Svobodu. Do koncentra?ných táborov bolo odvle?ených 18 ob?anov Skýcova. O život prišlo po?as vojny 13 obyvate?ov obce.
Symbol ?erveného plame?a sa objavuje aj v erbe Skýcova. Pripomína vypálenie obce, ale aj tradíciu pálenia vápna, ktorá patrí medzi technické národné kultúrne pamiatky regiónu.
Zdroj feed teraz.sk