V Skýcove žilo počas vojny približne 1500 obyvateľov a takmer rovnaký bol aj počet partizánov, ktorí boli ubytovaní takmer v každom dome v dedine. Skýcovčania na svoju pomoc partizánom napokon doplatili. V čase, keď sa k Pohroniu priblížil front, pripojili sa partizánske skupiny k vojskám II. ukrajinského frontu. Obec tak zostala bez ochrany a vstúpili do nej nemecké oddiely.
Po tom, ako prinútili ľudí opustiť svoje domovy, celý Skýcov vypálili. Zhorelo 262 domov. Ostali len kostol, fara a pár domov, v ktorých boli ubytovaní Nemci. O dva týždne 30. marca 1945 bol Skýcov oslobodený vojakmi sovietskej a rumunskej armády. Jeho obyvatelia sa mohli vrátiť domov, do vypálenej obce.
Počas druhej svetovej vojny pôsobilo zo Skýcova v rôznych partizánskych skupinách 39 mužov, šesť Skýcovčanov na východnom fronte vstúpilo do 1. československej armády pod velením generála Ludvíka Svobodu. Do koncentračných táborov bolo odvlečených 18 občanov Skýcova. O život prišlo počas vojny 13 obyvateľov obce.
Symbol červeného plameňa sa objavuje aj v erbe Skýcova. Pripomína vypálenie obce, ale aj tradíciu pálenia vápna, ktorá patrí medzi technické národné kultúrne pamiatky regiónu.
Zdroj feed teraz.sk
