Pri tejto príležitosti poskytla dcéra slovenskej ikony filmu a divadla, 71-ro?ná here?ka Zuzana Kronerová, rozhovor Tla?ovej agentúre Slovenskej republiky.
-Pri enormnej pracovnej vy?aženosti umelca, akým bol Váš otec, aký bol v súkromí?-
Otec bol najlepším otcom na svete. Venoval sa mi maximálne, hrával sa so mnou od malého mali?ka. Musím bez nadsádzky poveda?, že som bola jeho všetko. Z jeho rozprávania mám, že ke? som sa narodila, bol to vraj jeho najš?astnejší de?. Ale zasa viem, že predtým jeho najš?astnejším d?om bol ten, kedy ho prijali do profesionálneho divadla – Slovenského komorného divadla v Martine. Detstvo s ním bolo idylické. Potom, ke? už sa stal ve?mi zamestnaným a populárnym, mal málo ?asu. Tak ?asový hendikep vynahrádzal intenzitou, s akou sa mi venoval. Takže nemôžem sa vôbec s?ažova?. Otec bol naozaj otcom, akým má by?.
-Ako pristupoval k svojim hereckým výkonom a ?i ste ich vnímali aj doma?-
Otec bol ve?mi poctivý umelec. Neraz som ho zachytila, ako sa v našej kuchyni u?í texty zo scenára. Bol prvý hore spolu so škovránkom. Ke? študoval ?ažkú postavu, ?i už v divadle alebo vo filme, tak skuto?ne od piatej rána sa u?il. Nielenže memoroval text, ale nesmierne ve?a rozmýš?al o postavách. Nerozmie?al sa na drobné, takže ke? študoval ve?kú a závažnú filmovú postavu, odmietal všetko ostatné. Volali ho do televíznych inscenácií, on povedal: „nie prepá?te, ja sa teraz musím sústredi? na moju filmovú prácu“. Takže nielenže mal perfektnú prípravu a všetko konzultoval s režisérom, bol ve?mi tvorivý a prinášal do spolo?nej práce ve?a nápadov.
-Jozef Kroner bol nielen vynikajúcim hercom, ale aj dobrým scenáristom a upravoval dialógy. Spomínate, v ktorých filmoch sa to najviac prejavilo?-
Napríklad spomínaný film Sváko Ragan. Tam otec pôsobil ve?mi výrazne aj autorsky. Upravoval dialógy, aby boli ešte lepšie ako bola knižná alebo scenáristická predloha. Myslím si, že ani nebol uvedený v titulkoch, ale na tom nezáleží. Takže s každou postavou sa vžíval a vyslovene s ?ou žil. Aj v?aka pracovitosti sú jeho výsledky okrem jeho obrovského talentu také vynikajúce. ?i už to boli výborné komédie, ako Pacho, hybský zbojník a ?alšie.
-Váš otec, ?o je širokej verejnosti menej známe, zožal ve?ké úspechy aj v zahrani?ných filmoch. O aké išlo?-
Málokto na Slovensku dnes vie, že otec zaznamenal ve?kú a významnú éru aj svoju hereckú etapu v ma?arských filmoch. To je málo známe. Za starého režimu sa u nás tie filmy premieta? nesmeli a dnes sú už staré. Bolo to v rokoch 70. rokoch až do roku 1981, ke? otec ú?inkoval asi v desiatke vynikajúcich ma?arských filmoch najlepších ma?arských režisérov. Za všetkých spomeniem dvoch a to Gyula Maár, ktorý bol manžel here?ky Mariky Tör?csikovej a Károly Makk – vynikajúci režisér, s ktorým nakrútil nieko?ko filmov. V nich otec hral ve?mi moderne. Neboli to ?udové postavy, boli to postavy z mestského prostredia. Nieko?ko filmov sa zaoberalo obdobím ?ažkého roku 1956 v Ma?arsku. Filmy boli ve?mi kritické vo?i socialistickému režimu. Preto boli u nás nežiaduce. Bola by som ve?mi potešená, keby sa majitelia filmových klubov pozreli na tieto filmy a sprístupnili ich slovenským divákom.
-Išlo len o filmy ma?arskej produkcie?-
Nie. Okrem toho otec urobil viacej zahrani?ných filmov, napríklad krásny bulharský film Ty, ktorý si na nebesiach, v ktorom hral hlavnú postavu a potom francúzsko-rumunský film ?ervený cigá?. Plejáda v tej filmografii je ve?ká a otec v nej zaznamenal obrovské úspechy a získal aj nieko?ko významných štátnych cien, ?i už ma?arských alebo dokonca aj jednu bulharskú.
-S ktorými svojimi filmovými postavami sa najviac stotož?oval?-
Nesmierne rád hrával postavy v ?apákových komédiách. Ve?mi si vážil a vždy vyzdvihoval film Pacho, hybský zbojník, lebo už tá predloha od Petra Jaroša je skvelá. Je to taký hrdina/antihrdina. Nie je to len zábavný film. Je v ?om aj ve?a takej irónie, aj smútku. Potom si ve?mi vážil, že mohol spolupracova? so Štefanom Uherom na filme Kosenie jastrabej lúky. Bola to po tých komédiách taká krásna, vážna postava – otca nieko?kých synov. Ve?mi mal rád film Tisícro?ná v?ela.
-Zaskvel sa aj v Oscarom ocenenom filme Obchod na korze. Ako ho vnímal?-
Film, ktorý bol jeho srdcu najbližší, ktorý si ve?mi vážil a na ktorý bol hrdý, bol jednozna?ne Obchod na korze. Tento film je právom v zlatom fonde svetovej kinematografie. Na filmovom festivale v Cannes získal Jozef Kroner v roku 1965 spolu so svojou hereckou partnerkou Idou Kami?skou špeciálne uznanie za herecký výkon. Otec mal ve?mi rád režisérov Jána Kadára a Elmara Klosa. Ešte raz si u nich zahral vo filme Túžba zvaná Anada. Ale viem, že Obchod na korze, aj svojou témou, ktorá bola pre otca ve?mi dôležitá, vnímal ako najvýznamnejší v kariére.
-Spomínaný Obchod na korze mal ve?ký úspech po celom svete. Viažu sa k nemu aj nejaké negatíva, mimo toho, že dlhé roky bol za starého režimu v trezore?-
S oh?adom na to, ?o sa deje nielen u nás, ke? narastá popularita extrémistických politikov alebo populistických predstavite?ov a rastú prejavy nenávisti, je ve?mi dôležité, aby sme sa kriticky pozerali na našu minulos?. Obchod na korze bol mnoho desa?ro?í v trezore, vieme pre?o. Napríklad po premiére otec dostal množstvo listov. Ve?mi pochvalných, ale aj škaredých anonymov. V nich sa ?asto opakovalo: „Ty, biely Žid, nehanbíš sa takto ohovára? svoju krajinu? Pre?o si sa toho dopustil, že si nato?il takýto film?“ Samozrejme, bez podpisu.
Zdroj feed teraz.sk
