V prípade plánovaných operácií sa pod?a nej anesteziológ s pacientom stretne ešte pred realizáciou zákroku a odpovedá na jeho otázky, aj obavy. Akýko?vek medicínsky zákrok je pod?a nej spojený s istou mierou rizika, špeciálny strach z anestézie však nie je namieste. Dodala, že existujú pacienti, ktorí sú po?as svojho života uvedení do anestézie raz alebo dvakrát, ale iní absolvujú aj nieko?ko desiatok anestézií.
Pod?a Kleinovej vedia lekári aj po?as zákroku presne mera? celkovú h?bku anestézie, pacient sa po?as operácie nepreberie. „Je to regulovaná forma bezvedomia, kedy sa snažíme vyblokova? všetky bolestivé podnety, ktoré sú spôsobené po?as opera?ného výkonu,“ vysvetlila odborní?ka. Okrem anestetík dostávajú pacienti po?as opera?ného výkonu aj lieky tlmiace boles?. “Ide o to, aby pacient mohol zvládnu? chirurgický výkon bez toho, aby mal z neho traumu,“ dodala.
V prípade plánovaných operácií pod?a nej anesteziológ vopred vyhodnotí rizikovos? anestézie pri konkrétnom opera?nom výkone. „Naštudujeme celú jeho dokumentáciu, vyšetrenia, ktoré pacient absolvoval predtým, aby mohol ís? na opera?ný výkon,“ priblížila Kleinová. „Ráno pred opera?ným výkonom ho anestetická sestra nachystá. Ke? nemá zavedenú žilovú kanylu, pichne mu ju, následne sa presunie na opera?ný stôl, potom ho kompletne zmonitorujeme, EKG, tlak krvi, saturáciu, potom dávame „náladovku,“ aby si viac-menej nemusel pamäta? opera?nú sálu. Ke? sú nachystaní všetci ?lenovia opera?ného tímu, zahájim úvod do anestézie,“ priblížila.
Pri akútnych prípadoch sa pod?a nej treba rozhodnú? hne?, nie je ?as na to, aby sa pacient nieko?ko dní na operáciu pripravoval.
Ak to stav dovo?uje, a zákrok prebehne bez komplikácií, pacientov po skon?ení preberajú priamo na opera?nom stole. Lekárka vysvet?uje, že vä?šina z nich si to nepamätá. „Niektorí môžu ma? po anestetiku pekné sny,“ prezradila.
Krátko po prebratí pod?a nej pacientom ešte nefungujú všetky ochranné reflexy. To je aj dôvod, pre?o sa nemôžu hne? po prebudení napi?. „Keby sme mu hne? dali napi?, môže vdýchnu? tekutinu do dýchacích ciest,“ vysvetlila. Ak je pacient pri vedomí, zvy?ajne môže za?a? pomaly prijíma? tekutiny približne po troch hodinách.
Do umelého spánku sa nenavodzujú pacienti vo Vyšných Hágoch len v prípade operácií, ale aj pri vážnych zdravotných problémoch, napríklad pri silných infekciách dýchacích ciest, ke? pacient nevie sám dýcha? a za?ína sa dusi?. Vtedy ho môžu napoji? na umelú p?úcnu ventiláciu, ktorá síce sama osebe infekciu nelie?i, ale môže podpori? lie?bu. „Ke? má napríklad septický stav a potrebujeme získa? ?as na to, aby zabrali antibiotiká, alebo pomôc? organizmu, aby sme mohli pacienta zachráni?,“ uzavrela.
Zdroj feed teraz.sk
