Lille 4. júla (TASR) – Stodvanásty ročník najslávnejších pretekov Tour de France ponúkne opäť súboj dvoch súčasných velikánov svetovej cyklistiky. V boji o celkové prvenstvo si to už po piaty raz rozdajú Tadej Pogačar a jeho veľký dánsky sok Jonas Vingegaard. Nik iný v uplynulých piatich edíciách nevystúpil na vrchol. Hlavný favorit je Slovinec v službách SAE Team Emirates, ktorý chce dosiahnuť štvrtý titul a v generálke zdolal v priamom súboji svojho vyzývateľa. Okrem boja o žltý dres budú pútať pozornosť aj súboje elitných šprintérov a v prvých dvoch týždňoch budú mať dostatok príležitostí aj klasikári. „La Grande Boucle“ odštartuje v sobotu 5. júla v Lille a vyvrcholí po takmer 3400 kilometroch v nedeľu 27. júla na Elyzejských poliach.
Obaja favoriti sú pred štartom Tour v plnej sile a pripravení zviesť ďalší z už ich legendárnych súbojov. Slovinský šampión vyhral „starú dámu“ v rokoch 2020, keď ešte neštartoval Vingegaard, 2021 a vlani, jeho sok v rokoch 2022 a 2023. Minulý rok si Pogačar počínal suverénne, keď prišiel do Nice s náskokom až šesť minút a 17 sekúnd. Prebiehajúcu sezónu odštartoval na etapáku v domovskej krajine svojho tímu a taktiež triumfoval. Potom sa zameral na klasikársku sezónu, štartoval na siedmych pretekoch, štyri vyhral a ani raz neskončil horšie ako na treťom mieste. Triumfy si pripísal na Strade Bianche, Valónskom šípe a na monumentoch okolo Flámska a Liege – Bastogne – Liege. Na Amstel Gold Race a Paríž – Roubaix bol druhý a na Miláno – San Remo tretí. Po vyše mesačnej pauze a vysokohorskom tréningu štartoval na Criterium du Dauphine, kde zviedol priamy súboj s Vingegaardom. V cieli ho zdolal o 59 sekúnd. V prebiehajúcej sezóne nazbieral až jedenásť víťazstiev v 22 súťažných dňoch.
„Myslím si, že bude na Tour lepší ako kedykoľvek predtým. Takže, samozrejme, aj ja musím byť lepší ako doteraz,“ povedal o svojom súperovi Vingegaard. „Momentálne je to najlepší vrchár na svete,“ kontroval mu Pogačar. „Posledných päť rokov bolo dosť intenzívnych medzi mnou a Jonasom, no aj ostatnými pretekármi. Boli to skvelé súťaže, rivalita a myslím si, že tento rok to bude rovnaké. No v takýchto dlhých pretekoch sa môže stať všeličo a môžu prísť aj noví chalani. Teším sa, že budem znovu súperiť s Jonasom,“ citoval úradujúceho majstra sveta portál cyclingnews.com.
Vingegaard odštaroval sezónu triumfom na Okolo Algavre, v žltom drese jazdil aj na Paríž – Nice, no v piatej etape ho zastavil pád, zlomenina a otras mozgu a do ďalšej už nenastúpil. Nasledovala trojmesačná súťažná pauza vyplnená prípravou na Tour a už spomínané Dauphine. „Viem, že ak chcem vyhrať Tour, musím zdolať Tadeja a on je jeden z najlepších v histórii. Na to potrebujete trénovať každý deň a sústrediť sa na to, aby ste zo seba dostali to najlepšie. Celkovo si myslím, že môj ’motor’ buráca stále viac a viac. Mám pocit, že sa zlepšujem v každej oblasti,“ vyhlásil.
Obaja idú do pretekov s nabitými tímami. Pogačar sa môže spoľahnúť na Brita Adama Yatesa a Portugalčana Joaa Almeidu, obaja vlani skončili v top šestke na Tour a vysoké ambície na celkové poradie majú aj tentokrát. Tím dopĺňajú Marc Soler, Nils Politt, Pavol Sivakov, Tim Wellens a Jhonatan Narvaez. Vingegaard má k dispozícii druhého z bratov Yatesovcov Simona, Mattea Jorgensona, Seppa Kussa, Tiesja Benoota, Victora Campenaertsa a Edoarda Affiniho. Samostatnou kapitolou je Wout van Aert, ktorý bude okrem pomoci bojovať o vavríny aj v šprintoch a klasikárskych etapách.
Tretí v hierarchii favoritov je Remco Evenepoel. Dvadsaťpäťročný Belgičan obsadil pri svojej prvej účasti na slávnych pretekoch vlani tretie miesto v celkovom poradí a aj teraz chce zabojovať o čo najvyššie umiestnenie. V kopcoch mu budú pomáhať hlavne Francúz Valentin Paret-Peintre, Nemec Max Schachmann, Talian Mattia Cattaneo či krajan Ilan van Wilder. QuickStep však chce zbierať úspechy aj v rovinatých etapách, kde bude bojovať Tim Merlier. Evenepoel bol vlani celkovo tretí, no na Pogačara stratil takmer desať minút a na Vingegaarda tri minúty. „Je to moja druhá Tour a už sa teším na štart, ktorý nebude ďaleko od Belgicka. Najdôležitejšie bude nestratiť čas v prvej polovici pretekov, ktorá bude veľmi nervózna. Rovnako ako vlani chcem vyhrať nejakú etapu a byť vysoko v celkovom poradí,“ uviedol dvojnásobný olympijský šampión.
Za trojicou hlavných favoritov na „maillot jaune„ nasleduje viacero ďalších ašpirantov na celkové poradie. Radia sa tam päťnásobný víťaz pretekov Grand Tours Primož Roglič zo Slovinska, ktorý sa bude deliť o pozíciu lídra v tíme Red Bull-Bora-Hansgrohe s nemeckým debutantom Florianom Lipowitzom. Ineos vsadil na Španiela Carlosa Rodrigueza a Lidl-Trek bude pracovať pre Dána Matthiasa Skjelmoseho. Vysoko chcú skončiť aj Kanaďan Michael Woods z Izrael-Premier Tech, Španiel Enric Mas z Movistaru, Austrálčan Ben O´Connor z Jayco-AlUla či Rakúšan Felix Gall (Decathlon-Ag2r La Mondiale).
Na tomto ročníku sa okrem vrchárov zídu aj špičkoví šprintéri, ktorí budú mať veľkú motiváciu už v sobotňajšej úvodnej etape v Lille, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou pobijú nie len o triumf, ale zároveň aj o žltý dres. Hlavnými favoritmi v špurtoch sú Belgičania Tim Merlier (Soudal Quick-Step) a Jasper Philipsen (Alpecin-Deceuninck), Talian Jonathan Milan (Lidl-Trek) a vlaňajší víťaz bodovacej súťaže Eritrejčan Biniam Girmay (Intermarché-Wanty). V klasikárskych etapách budú bojovať Holanďan Mathieu van der Poel (Alpecin) s van Aertom, domácim miláčikom Julianom Alaphilippeom (Tudor) alebo ďalším Francúzom Anthonym Turgisom či Nórom Magnusom Cortom. O bodkovaný dres sa pobijú všetci vrchári, no špeciálne sa naň zamerali napríklad domáci Kevin Vauqelin (Arkea) a Lenny Martinez (Bahrajn). Aj preto, že súťaž pre najlepšieho vrchára oslávi tento rok 50. výročie.
Tohtoročná Tour odštartuje v sobotu v Lille a prvá polovica prinesie hlavne rovinaté, zvlnené a kopcovité etapy. Prvá vážnejšia skúška v kopcoch príde až v desiaty súťažný deň a skutočná horská až v 12. etape s cieľom na vrchole slávneho Hautacamu. Boje o žltý dres sa však určite rozpútajú už skôr, v piaty deň je na programe 33 km dlhá časovka v Caen, v siedmy záverečné krátke, no prudké stúpanie na Mur de Bretagne (2 km, 7,1%). V druhej polovici to bude tvrdý boj o celkové prvenstvo.
Z 21 etáp je sedem rovinatých, šesť kopcovitých, šesť horských a dve časovky. Na pelotón čaká dokopy päť cieľových stúpaní na vrcholy Hautacam, Luchon-Superbagnres, Mont Ventoux, Courchevel Col de la Loze a La Plagne Tarentaise. Cyklisti nastúpajú dokopy až okolo 50.000 výškových metrov a aj preto odborníci označili tohtoročnú trasu za jednu najnáročnejších v histórii. Podujatie zavedie divákov tradične do všetkých štyroch veľkých francúzskych pohorí – Álp, Pyrenejí, Jury aj Vogéz, pričom najvyšším bodom je Col de la Loze vo výške 2304 metrov nad morom (26,5 km, 6,4%). Ten príde na rad v 18. etape z Vif, cyklisti počas nej musia zdolať aj Col du Glandon (21,7 km, 5,1%) a Col de la Madeleine (19,3 km, 7,8%). O deň neskôr ich čakajú Col de Saisies (13,8 km, 6,4%), Col du Pre (12,6, 7,8%) a La Plagne (19,3 km, 7,2%). Toto by mali byť rozhodujúce horské skúšky celej Tour.
Organizátori sa tento rok odklonili od tradičného dojazdu v záverečnej 21. etape. Tá síce vyvrcholí na Elyzejských poliach, no pretekári absolvujú až trikrát stúpanie úzkymi dláždenými uličkami na Montmartre. Do zvyčajne nenápadného posledného dňa, kde láka až záverečný špurt, to podľa organizátorov dodá napätie. Na druhej strane však zmena vyvoláva otázky ohľadom bezpečnosti, keďže sa očakávajú obrovské davy, rovnako ako počas minuloročných olympijských hier. „Montmartre bol počas olympiády fajn, bolo tam veľa ľudí a výborná atmosféra. Vtedy tam všakprišlo iba 15 jazdcov. Na Tour ich bude 150 bojovať o pozície na veľmi úzkom stúpaní. Môže to byť stresujúcejšie než si želajú,“ povedal Vingegaard.
5. júla – 1. etapa: Lille – Lille, 184,9 km – rovinatá
6. júla – 2. etapa: Lauwin-Planque – Boulogne-sur-Mer, 209,1 km – kopcovitá
7. júla – 3. etapa: Valenciennes – Dunkirk, 178,3 km – rovinatá
8. júla – 4. etapa: Amiens – Rouen, 174,2 km – kopcovitá
9. júla – 5. etapa: Caen – Caen, individuálna časovka na 33 km
10. júla – 6. etapa: Bayeux – Vire Normandie, 201,5 km – kopcovitá
11. júla – 7. etapa: Saint-Malo – Guerlédan (Mr-de-Bretagne), 197 km – kopcovitá
12. júla – 8. etapa: Saint-Méen-le-Grand – Laval, 171,4 km – rovinatá
13. júla – 9. etapa: Chinon – Châteauroux, 174,1 km – rovinatá
14. júla – 10. etapa: Ennezat – Mont-Dore, 165,3 km – horská
15. júla – voľný deň v Toulouse
16. júla – 11. etapa: Toulouse – Toulouse, 156,8 km – rovinatá
17. júla – 12. etapa: Auch – Hautacam, 180,6 km – horská
18. júla – 13. etapa: Loudenvielle – Peyragudes, individuálna časovka do vrchu na 10,9 km
19. júla – 14. etapa: Pau – Superbagnres, 182,6 km – horská
20. júla – 15. etapa: Muret – Carcassonne, 169,3 km – kopcovitá
21. júla – voľný deň v Montpellier
22. júla – 16. etapa: Montpellier – Mont Ventoux, 171,5 km – horská
23. júla – 17. etapa: Bollne – Valence, 160,4 km – rovinatá
24. júla – 18. etapa: Vif – Courchevel (Col de la Loze), 171,5 km – horská
25. júla – 19. etapa: Albertville – La Plagne, 129,9 km – horská
26. júla – 20. etapa: Nantua – Pontarlier, 184,2 km – kopcovitá
27. júla – 21. etapa: Mantes-la-Ville – Paríž, Elyzejské polia, 132,3 km – rovinatá
celkovo: 3338,8 km
viacnásobní celkoví víťazi:
5 triumfov:
Jacques Anqeutil (Fr.) 1957, 1961, 1962, 1963, 1964
Eddy Merckx (Belg.) 1969, 1970, 1971, 1972, 1974
Bernard Hinault (Fr.) 1978, 1979, 1981, 1982, 1985
Miguel Indurain (Šp.) 1991, 1992, 1993, 1994, 1995
4:
Christopher Froome (V.Brit.) 2013, 2015, 2016, 2017
3:
Philippe Thijs (Belg.) 1913, 1914, 1920
Louison Bobet (Fr.) 1953, 1954, 1955
Greg LeMond (USA) 1986, 1989, 1990
Tadej Poagačar (Slovin.) 2020, 2021, 2024
2:
Gino Bartali (Tal.) 1938, 1948
Fausto Coppi (Tal.) 1949, 1952
Laurent Fignon (Fr.) 1983, 1984
Alberto Contador (Šp.) 2007, 2009
Jonas Vingegaard (Dán.) 2022, 2023
pretekári s najväčším počtom víťazstiev v bodovacej súťaži:
7 – Peter SAGAN (SR) – 2012-2016, 2018-2019
6 – Erik Zabel (Nem.) – 1996-2001
4 – Sean Kelly (Ír.) – 1982, 1983, 1985, 1989
3 – Jan Janssen (Hol.) – 1964, 1965, 1967
– Eddy Merckx (Belg.) – 1969, 1971, 1972
– Fredy Maertens (Belg.) – 1976, 1978, 1981
– Džamolidin Abdužaparov (Uzb.) – 1991, 1993, 1994
– Robbie McEwen (Aus.) – 2002, 2004, 2006
Prehľad celkových víťazov cyklistických pretekov Tour de France:
2024 Tadej Poagačar (Slovin.)
2023 Jonas Vingegaard (Dán.)
2022 Vingegaard
2021 Pogačar
2020 Pogačar
2019 Egan Bernal (Kol.)
2018 Geraint Thomas (V.Brit.)
2017 Chris Froome (V.Brit.)
2016 Froome
2015 Froome
2014 Vincenzo Nibali (Tal.)
2013 Froome
2012 Bradley Wiggins (V.Brit.)
2011 Cadel Evans (Aus.)
2010 Andy Schleck (Lux.) ***
2009 Alberto Contador (Šp.)
2008 Carlos Sastre (Šp.)
2007 Contador
2006 Oscar Pereiro (Šp.) **
2005 *
2004 *
2003 *
2002 *
2001 *
2000 *
1999 *
1998 Marco Pantani (Tal.)
1997 Jan Ullrich (Nem.)
1996 Bjarne Riis (Dán.)
1995 Miguel Indurain (Šp.)
1994 Indurain
1993 Indurain
1992 Indurain
1991 Indurain
1990 Greg LeMond (USA)
1989 LeMond
1988 Pedro Delgado (Šp.)
1987 Stephen Roche (Ír.)
1986 LeMond
1985 Bernard Hinault (Fr.)
1984 Laurent Fignon (Fr.)
1983 Fignon
1982 Hinault
1981 Hinault
1980 Joop Zoetemelk (Hol.)
1979 Hinault
1978 Hinault
1977 Bernard Thevenet (Fr.)
1976 Lucien Van Impe (Belg.)
1975 Thevenet
1974 Eddy Merckx (Belg.)
1973 Luis Ocana (Šp.)
1972 Merckx
1971 Merckx
1970 Merckx
1969 Merckx
1968 Jan Janssen (Hol.)
1967 Roger Pingeon (Fr.)
1966 Lucien Aimar (Fr.)
1965 Felice Gimondi (Tal.)
1964 Jacques Anquetil (Fr.)
1963 Anquetil
1962 Anquetil
1961 Anquetil
1960 Gastone Nencini (Tal.)
1959 Federico Bahamontes (Šp.)
1958 Charly Gaul (Lux.)
1957 Anquetil
1956 Roger Walkowiak (Fr.)
1955 Louison Bobet (Fr.)
1954 Bobet
1953 Bobet
1952 Fausto Coppi (Tal.)
1951 Hugo Koblet (Švaj.)
1950 Ferdi Kubler (Švaj.)
1949 Coppi
1948 Gino Bartali (Tal.)
1947 Jean Robic (Fr.)
1939 Sylvere Maes (Belg.)
1938 Bartali
1937 Roger Lapebie (Fr.)
1936 Sylvere Maes (Belg.)
1935 Romain Maes (Belg.)
1934 Antonin Magne (Fr.)
1933 Georges Speicher (Fr.)
1932 Andre Leducq (Fr.)
1931 Magne
1930 Leducq
1929 Maurice De Waele (Belg.)
1928 Nicolas Frantz (Lux.)
1927 Frantz
1926 Lucien Buysse (Belg.)
1925 Ottavio Bottecchia (Tal.)
1924 Bottecchia
1923 Henri Pelissier (Fr.)
1922 Firmin Lambot (Belg.)
1921 Leon Scieur (Belg.)
1920 Philippe Thys (Belg.)
1919 Lambot
1914 Thys
1913 Thys
1912 Odile Defraye (Belg.)
1911 Gustave Garrigou (Fr.)
1910 Octave Lapize (Fr.)
1909 Francois Faber (Lux.)
1908 Lucien Petit-Breton (Fr.)
1907 Petit-Breton
1906 Rene Pottier (Fr.)
1905 Louis Trousselier (Fr.)
1904 Henri Cornet (Fr.)
1903 Maurice Garin (Fr.)
*** – Španiel Alberto Contador prišiel o víťazstvo pre pozitívny dopingový nález zakázaného anabolika v roku 2010.
** – Američan Floyd Landis prišiel o víťazstvo po pozitívnom teste v roku 2006, keď mal zvýšenú hladinu testosterónu.
* – Američan Lance Armstrong prišiel pre doping o všetkých sedem titulov z rokov 1999 až 2005, pričom ich nedostal nikto iný.
Zdroj feed teraz.sk