O deťoch a ich rodičoch i o deťoch bez rodičov

Bratislava 9. decembra (OTS) – Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli na jeseň dva majstrovsky vyrozprávané príbehy z pera etablovaných slovenských autoriek. Spája ich nielen rozprávačské majstrovstvo, ale i punc autenticity, schopnosť podať ťažké témy s neuveriteľnou ľahkosťou a v neposlednom rade neprehliadnuteľná obálka.

Sestry Dida a Mina sú tuláčky, ktoré sa niekedy začiatkom 80-tych rokov dostanú do detského domova, nový román Vandy Rozenbergovej Mágovia vedia viac však nie je len rozprávaním o detstve v ťažkých podmienkach, ale i psychologickou sondou do duše spoločnosti.

Zásadný zlom v živote protagonistiek prekvapivo nepredstavuje strata rodičov, ale tragédia na školskom výlete, kedy sa ťažisko príbehu presúva na hlavného vychovávateľa a jeho život. Zvrat v príbehu časovo korešponduje so zmenou spoločenského zriadenia, ktorá, ako hrdinovia veľmi rýchlo zistia, so sebou prináša nielen dobré veci. Na konci príbehu situovanom do súčasnosti, je Dida osamelou štyridsiatničkou. Nešťastná udalosť na školskom výlete totiž vrhá tieň na celý jej život.

Kontrast hravosti, s ktorou Rozenbergová opisuje život sestier a vlastne celého osadenstva domova a neľahkej témy vytvára v texte napätie a dodáva mu zvláštnu, znepokojivú atmosféru, príznačnú pre autorkinu tvorbu.

Kniha Mágovia vedia viac zaujme i výraznou obálkou. Kým autorkou obrazu na nej je sama spisovateľka, ilustrácie sprevádzajúce text sú dielom mladého talentovaného umelca Alexeja Matloviča. Z jeho na prvý pohľad hravých obrazov, cítiť čosi znepokojivé, čo sa skrýva pod povrchom, a hoci vyobrazené zvieratá a retro prístroje priamo nesúvisia s dejom, rezonujú s ním na hlbšej úrovni a umocňujú zážitok z čítania.

Foto: Slovart

Kniha Mágovia vedia viac sa uvádzala do života 11.11.2024 v bratislavskom Martinuse na Obchodnej. Zúčastnili sa ho autorka Vanda Rozenbergová i ilustrátor Alexej Matlovič, moderátorkou podujatia bola Zuzana Golianová.

Foto: Slovart

Úsmevná i trpká, taká je nová kniha Denisy Fulmekovej My pôjdeme inokedy. V do značnej miery autobiografickom a nezvyčajne úprimnom rozprávaní sa autorka vracia k obdobiu, kedy sa potýkala nielen so silnou recidívou maminej psychiatrickej diagnózy, ale i s vedomím jej blížiacej sa smrti.

Hlavná hrdinka Naďa musí robiť ťažké rozhodnutia a čelí mnohým pochybnostiam i výčitkám svedomia, no zažíva i vzácne okamihy zblíženia. Hoci jej príbeh otvára tému konca života, nenájdete v ňom pátos, naopak, kniha obsahuje mnoho úsmevných, ba až vtipných momentov a predovšetkým zmierenie sa s tým, že nie sme ideálni – a ideálni nie sú ani tí, ktorých milujeme. Máme s nimi konflikty, hneváme sa na nich, a predsa sú našou súčasťou a sme s nimi navždy spojení.

Autor obálky Paľo Bálik prostredníctvom výrazného motívu netradičným spôsobom prepája obsah s vizuálom. Rôznofarebné krúžky symbolizujú svetielka, do ktorých si môžeme premietnuť tých, ktorí tu s nami už nie sú.

Kniha sa uvádzala do života 13.11.2024 v bratislavskom Artfore, večerom divákov previedla Andrea Makýšová Volárová.

Foto: Slovart