Harrison z Južnej Karolíny sa o ?alšie funk?né obdobie vo vedení DNC neuchádzal. Rozhodol sa tak po ví?azstve Donalda Trumpa v prezidentských vo?bách v minulom roku. Trump sa vtedy stal prvým republikánom, ktorý zví?azil v ?udovom hlasovaní za posledných dvadsa? rokov, a dosiahol relatívne úspechy aj u voli?ov Demokratickej strany.
„V novembri sme schytali poriadnu facku,“ uznal v sobotu 51-ro?ný Martin v súvislosti s výsledkom volieb. „Je ?as zdvihnú? sa z rohože, opráši? sa a vráti? sa do tohto boja,“ odkázal svojim kolegom zo strany.
Martin pris?úbil, že sa bude ako líder demokratov snaži? znovu získa? hlasy voli?ov z robotníckej triedy, posilní stranícku infraštruktúru v Spojených štátoch a zdokonalí reakciu strany na kroky Trumpa. Podobné plány vyslovil aj ?alší hlavný kandidát, predseda strany vo Wisconsine Ben Wikler.
Okrem nich dvoch sa o vedenie DNC uchádzal aj bývalý guvernér Marylandu a predstavite? Bidenovej administratívy Martin O’Malley a Faiz Shakir, ktorý viedol poslednú prezidentskú kampa? senátora z Vermontu Bernieho Sandersa.
Aktivistka a spisovate?ka Marianne Williamsová takisto kandidovala, v poslednej chvíli ale podporila Martina, ktorého ozna?ila za „našu najlepšiu šancu pre?a? dvor s korupciou financovanou miliardármi, ktorá inak bude bráni? a obmedzova? naše možnosti„.
Vä?šina záujemcov o kreslo predsedu DNC pripustila, že zna?ka Demokratickej strany je ve?mi poškodená. Iba málo z nich však s?ubovalo zásadné zmeny. Takmer tri mesiace po vo?bách totiž panuje len malá zhoda na tom, v ?om konkrétne demokrati zlyhali, dodala AP.
Zdroj feed teraz.sk