„Dialóg je o tom, aby ste sa stretli, či už to znamená kompromis alebo nie. To si musia určiť strany,“ povedal novinárom Sörensen po stretnutiach s kosovskou prezidentkou Vjosou Osmaniovou a premiérom Albinom Kurtim.
Do Kosova pricestoval iba niekoľko dní po tom, čo tamojšie úrady potvrdili výsledky februárových parlamentných volieb. Podľa svojich slov plánuje čoskoro navštíviť aj Srbsko.
Dánsky diplomat sa funkcie osobitného vyslanca EÚ ujal začiatkom februára. Z oblasti západného Balkánu má dlhoročné skúsenosti – šesť rokov pôsobil v Kosove, ďalších päť v Srbsku. Tri roky bol osobitným predstaviteľom EÚ pre Bosnu a Hercegovinu a istý čas viedol aj delegáciu Únie aj v Severnom Macedónsku.
Na svojom najnovšom poste sa má snažiť pomôcť oživiť pozastavené rokovania medzi Srbskom a Kosovom. Ich dialóg takmer úplne stroskotal ešte v marci 2023 počas summitu v severomacedónskom Ochride, kedy sa síce podarilo dosiahnuť dohodu o normalizácii ich vzájomných vzťahov, s jej implementáciou však odvtedy ani nezačali.
Dohoda napríklad predpokladá, že si obe strany navzájom uznajú príslušné dokumenty a štátne symboly, vymenia si diplomatické misie, budú rešpektovať nezávislosť, územnú celistvosť a právo na sebaurčenie a nebudú brániť druhej strane na ceste do EÚ či v členstve v medzinárodných organizáciách. EÚ upozorňuje, že dohoda je záväzná pre obe strany.
Kosovo, ktoré malo štatút autonómnej oblasti, v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť na Srbsku. Vláda v Belehrade to odmieta uznať a považuje ho naďalej za súčasť srbského územia. Zo štátov EÚ nezávislosť Kosova neuznávajú Slovensko, Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko.
Zdroj feed teraz.sk
