Vo veku 81 rokov zomrela ?eská výtvarní?ka, divadelná a filmová here?ka a spevá?ka V?ra K?esadlová. Bola druhou manželkou režiséra Miloša Formana a dlhoro?nou ?lenkou Divadla Semafor, ako aj matkou známych hereckých dvoj?iat Petra a Mat?ja Formanových. K?esadlová sa spevu a výtvarnému umeniu venovala už od mladosti, okrem iného spievala v Kühnovom detskom zbore. Jej tvár sa objavila vo výrazných snímkach tzv. novej vlny ako Zlo?in v dív?í škole, Sk?ivánci na niti, Intimní osv?tlení ?i Žert.
Vo veku 89 rokov zomrela americká here?ka Diane Laddová, ktorá bola za svoju kariéru trikrát nominovaná na Oscara a získala prestížne ocenenie Zlatý glóbus. Bola nadaná komi?ka i dramati?ka a mala za sebou dlhú kariéru v televízii i na javisku, kým sa nepresadila aj ako filmová here?ka v snímke režiséra Martina Scorseseho z roku 1974 s názvom „Alice tu už nebýva“. Zlatý glóbus získala v?aka seriálu „Alice“, ktorý inšpiroval zmienený film.
Vo veku 92 rokov zomrela newyorská výtvarní?ka Alison Knowlesová. Umelky?a hnutia Fluxus zo 60. rokov sa preslávila aj tvorbou prístupných a participatívnych umeleckých diel. Fluxus bolo medzinárodné zoskupenie umelcov, ktorí sa inšpirovali avantgardou zo za?iatku 20. storo?ia a usilovali sa „o?isti? svet od m?tveho a umelého umenia“.
Francúzsko vydáva pamätnú mincu v nominálnej hodnote dve eurá s vyobrazením parížskej katedrály Notre-Dame, ktorú v roku 2019 vážne poškodil rozsiahly požiar. Je to po?in na po?es? remeselníkov podie?ajúcich sa na jej obnove. Katedrálu opä? otvorili vlani 7. decembra. Parížska mincov?a (Monnaie de Paris) nedávno vyrobila dvojeurovú mincu s vyobrazením fasády katedrály Notre-Dame, pri?om ?as? z úvodných 20 miliónov vyrazených mincí sa dostane do obehu v priebehu nieko?kých dní.
Pamiatku Margot Friedländerovej preživšej holokaust si v Nemecku uctia vydaním pamätnej poštovej známky s jej portrétom. Friedländerová zomrela v máji vo veku 103 rokov. Minister financií Lars Klingbeil plánuje pamätnú známku s portrétom Friedländerovej predstavi? 25. novembra.
Britsko-americkému spisovate?ovi indického pôvodu Salmanovi Rushdiemu vyšla nová kniha s názvom The Eleventh Hour (Jedenásta hodina), ktorá obsahuje dve poviedky a tri novely. Ide o jeho prvé beletristické dielo odvtedy, ako ho v auguste 2022 na prednáškovom pódiu v štáte New York dobodal islamistický fanatik.
Laureátom tohtoro?nej Goncourtovej ceny, najprestížnejšieho ocenenia v oblasti po francúzsky písanej literatúry, sa stal Laurent Mauvignier. Cenu mu vyniesla jeho 750-stranová rodinná sága, ktorá sa odohráva v priebehu viac ako jedného storo?ia.
Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) si zvolila za svojho nového generálneho riadite?a Chálida al-Anáního z Egypta. Na Generálnej konferencii UNESCO v uzbeckom Samarkande ho podporila drvivá vä?šina ?lenských štátov a nahradí Francúzku Audrey Azoulayovú. Po svojom zvolení al-Anání povedal, že chce „silné a jednotné UNESCO ako nespolitizovanú organizáciu, ktorá uprednost?uje konsenzus pred rozpormi“.
Ne?aleko Ve?kých pyramíd v Gíze slávnostne otvorili Ve?ké egyptské múzeum (GEM). Dlho o?akávaný výstavný priestor je najvä?ším múzeom na svete venovaným jedinej civilizácii, starovekému Egyptu, a krajina si od neho s?ubuje posilnenie cestovného ruchu i ekonomiky. Na slávnostnom otvorení sa zú?astnili ?lenovia krá?ovských rodín, prezidenti, premiéri a ?alší predstavitelia takmer 80 krajín. Slovensko zastupoval minister zahrani?ných vecí Juraj Blanár.
Holandsko vráti Egyptu 3500 rokov starú sochu, ktorá sa objavila na jednom z tamojších umeleckých ve?trhov. Po rokovaní s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím to oznámil holandský premiér Dick Schoof. Artefakt znázor?uje vysokopostaveného egyptského úradníka z obdobia vlády faraóna Thutmoseho III. v rokoch 1479 až 1425 pred našim letopo?tom.
Rímskokatolícka bazilika Sagrada Família v španielskej Barcelone sa stala najvyšším kostolom na svete po tom, ako robotníci umiestnili prvú ?as? kríža na vrchol jej ústrednej veže. So svojou výškou 162,9 metra bazilika v katalánskej metropole oficiálne prekonala rekord evanjelického dómu v nemeckom Ulme, ktorý držal toto prvenstvo od roku 1890.
Požiar vypukol v historickom kláštore Mont-Dieu na severe Francúzska a v národnej pamiatke zni?il hlavnú budovu. „V tejto budove bolo ve?a dreva,“ povedala starostka ne?alekej dediny Tannay-le-Mont-Dieu Anne Fraipontová, ktorá kláštor ozna?ila ako „Ardenský Notre-Dame“. Ohe? pod?a nej zni?il strechu a podlahu a zostali len múry. Prí?ina požiaru zatia? nie je známa, v ?ase požiaru v ?om neboli žiadne umelecké diela.
Francúzska ministerka kultúry Rachida Datiová uviedla, že v okolí múzea Louvre budú do konca roka nainštalované protiteroristické zábrany vzh?adom na nedávnu krádež šperkov, ktorá opä? rozprúdila diskusiu o zabezpe?ení múzea. Po preštudovaní predbežnej správy o bezpe?nostných systémoch múzea ministerka uviedla, že bezpe?nostné zariadenia sú nedostato?né a postupy zásahu pri neoprávnenom vstupe „úplne zastarané“. Dodala, že treba prija? okamžité opatrenia.
Parížske katakomby na šes? mesiacov zatvorili pre návštevníkov z dôvodu renova?ných prác. Podzemné chodby, ktoré sú miestom posledného odpo?inku miliónov tiel exhumovaných z cintorínov hlavného mesta medzi stredovekom a Ve?kou francúzskou revolúciou, prejdú obnovou, v rámci ktorej sa zlepší ventilácia, osvetlenie a schéma pamiatky.
Pri kopaní bazéna našiel obyvate? francúzskeho mesta Neuville-Sur-Saone na sever od Lyonu v záhrade svojho domu zlatý poklad v hodnote 700.000 eur. Poklad objavil už v máji a následne o ?om informoval miestne úrady. Poklad si môže ponecha?, pretože nepochádza z archeologického náleziska. Ide o „pä? zlatých tehli?iek a množstvo mincí“, ktoré boli zabalené v plastových vreckách.
Po vyše 100 rokoch ukrývania sa znovu objavil 137-karátový diamant „Floren?an“, ktorý stáro?ia patril rodine Habsburgovcov. Ukon?ilo to dlhodobé špekulácie o jeho osude. Traja potomkovia habsburského rodu pozvali zástupcov médií, aby si diamant a ?alšie rodinné šperky prezreli v bankovom trezore v Kanade. Osud „Floren?ana“ bol neznámy od roku 1918, ke? si posledný rakúsko-uhorský panovník Karol I. zobral rodinné šperky do Švaj?iarska.
Zdroj feed teraz.sk
