Vo veku 81 rokov zomrela česká výtvarníčka, divadelná a filmová herečka a speváčka Věra Křesadlová. Bola druhou manželkou režiséra Miloša Formana a dlhoročnou členkou Divadla Semafor, ako aj matkou známych hereckých dvojčiat Petra a Matěja Formanových. Křesadlová sa spevu a výtvarnému umeniu venovala už od mladosti, okrem iného spievala v Kühnovom detskom zbore. Jej tvár sa objavila vo výrazných snímkach tzv. novej vlny ako Zločin v dívčí škole, Skřivánci na niti, Intimní osvětlení či Žert.
Vo veku 89 rokov zomrela americká herečka Diane Laddová, ktorá bola za svoju kariéru trikrát nominovaná na Oscara a získala prestížne ocenenie Zlatý glóbus. Bola nadaná komička i dramatička a mala za sebou dlhú kariéru v televízii i na javisku, kým sa nepresadila aj ako filmová herečka v snímke režiséra Martina Scorseseho z roku 1974 s názvom „Alice tu už nebýva“. Zlatý glóbus získala vďaka seriálu „Alice“, ktorý inšpiroval zmienený film.
Vo veku 92 rokov zomrela newyorská výtvarníčka Alison Knowlesová. Umelkyňa hnutia Fluxus zo 60. rokov sa preslávila aj tvorbou prístupných a participatívnych umeleckých diel. Fluxus bolo medzinárodné zoskupenie umelcov, ktorí sa inšpirovali avantgardou zo začiatku 20. storočia a usilovali sa „očistiť svet od mŕtveho a umelého umenia“.
Francúzsko vydáva pamätnú mincu v nominálnej hodnote dve eurá s vyobrazením parížskej katedrály Notre-Dame, ktorú v roku 2019 vážne poškodil rozsiahly požiar. Je to počin na počesť remeselníkov podieľajúcich sa na jej obnove. Katedrálu opäť otvorili vlani 7. decembra. Parížska mincovňa (Monnaie de Paris) nedávno vyrobila dvojeurovú mincu s vyobrazením fasády katedrály Notre-Dame, pričom časť z úvodných 20 miliónov vyrazených mincí sa dostane do obehu v priebehu niekoľkých dní.
Pamiatku Margot Friedländerovej preživšej holokaust si v Nemecku uctia vydaním pamätnej poštovej známky s jej portrétom. Friedländerová zomrela v máji vo veku 103 rokov. Minister financií Lars Klingbeil plánuje pamätnú známku s portrétom Friedländerovej predstaviť 25. novembra.
Britsko-americkému spisovateľovi indického pôvodu Salmanovi Rushdiemu vyšla nová kniha s názvom The Eleventh Hour (Jedenásta hodina), ktorá obsahuje dve poviedky a tri novely. Ide o jeho prvé beletristické dielo odvtedy, ako ho v auguste 2022 na prednáškovom pódiu v štáte New York dobodal islamistický fanatik.
Laureátom tohtoročnej Goncourtovej ceny, najprestížnejšieho ocenenia v oblasti po francúzsky písanej literatúry, sa stal Laurent Mauvignier. Cenu mu vyniesla jeho 750-stranová rodinná sága, ktorá sa odohráva v priebehu viac ako jedného storočia.
Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) si zvolila za svojho nového generálneho riaditeľa Chálida al-Anáního z Egypta. Na Generálnej konferencii UNESCO v uzbeckom Samarkande ho podporila drvivá väčšina členských štátov a nahradí Francúzku Audrey Azoulayovú. Po svojom zvolení al-Anání povedal, že chce „silné a jednotné UNESCO ako nespolitizovanú organizáciu, ktorá uprednostňuje konsenzus pred rozpormi“.
Neďaleko Veľkých pyramíd v Gíze slávnostne otvorili Veľké egyptské múzeum (GEM). Dlho očakávaný výstavný priestor je najväčším múzeom na svete venovaným jedinej civilizácii, starovekému Egyptu, a krajina si od neho sľubuje posilnenie cestovného ruchu i ekonomiky. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili členovia kráľovských rodín, prezidenti, premiéri a ďalší predstavitelia takmer 80 krajín. Slovensko zastupoval minister zahraničných vecí Juraj Blanár.
Holandsko vráti Egyptu 3500 rokov starú sochu, ktorá sa objavila na jednom z tamojších umeleckých veľtrhov. Po rokovaní s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím to oznámil holandský premiér Dick Schoof. Artefakt znázorňuje vysokopostaveného egyptského úradníka z obdobia vlády faraóna Thutmoseho III. v rokoch 1479 až 1425 pred našim letopočtom.
Rímskokatolícka bazilika Sagrada Família v španielskej Barcelone sa stala najvyšším kostolom na svete po tom, ako robotníci umiestnili prvú časť kríža na vrchol jej ústrednej veže. So svojou výškou 162,9 metra bazilika v katalánskej metropole oficiálne prekonala rekord evanjelického dómu v nemeckom Ulme, ktorý držal toto prvenstvo od roku 1890.
Požiar vypukol v historickom kláštore Mont-Dieu na severe Francúzska a v národnej pamiatke zničil hlavnú budovu. „V tejto budove bolo veľa dreva,“ povedala starostka neďalekej dediny Tannay-le-Mont-Dieu Anne Fraipontová, ktorá kláštor označila ako „Ardenský Notre-Dame“. Oheň podľa nej zničil strechu a podlahu a zostali len múry. Príčina požiaru zatiaľ nie je známa, v čase požiaru v ňom neboli žiadne umelecké diela.
Francúzska ministerka kultúry Rachida Datiová uviedla, že v okolí múzea Louvre budú do konca roka nainštalované protiteroristické zábrany vzhľadom na nedávnu krádež šperkov, ktorá opäť rozprúdila diskusiu o zabezpečení múzea. Po preštudovaní predbežnej správy o bezpečnostných systémoch múzea ministerka uviedla, že bezpečnostné zariadenia sú nedostatočné a postupy zásahu pri neoprávnenom vstupe „úplne zastarané“. Dodala, že treba prijať okamžité opatrenia.
Parížske katakomby na šesť mesiacov zatvorili pre návštevníkov z dôvodu renovačných prác. Podzemné chodby, ktoré sú miestom posledného odpočinku miliónov tiel exhumovaných z cintorínov hlavného mesta medzi stredovekom a Veľkou francúzskou revolúciou, prejdú obnovou, v rámci ktorej sa zlepší ventilácia, osvetlenie a schéma pamiatky.
Pri kopaní bazéna našiel obyvateľ francúzskeho mesta Neuville-Sur-Saone na sever od Lyonu v záhrade svojho domu zlatý poklad v hodnote 700.000 eur. Poklad objavil už v máji a následne o ňom informoval miestne úrady. Poklad si môže ponechať, pretože nepochádza z archeologického náleziska. Ide o „päť zlatých tehličiek a množstvo mincí“, ktoré boli zabalené v plastových vreckách.
Po vyše 100 rokoch ukrývania sa znovu objavil 137-karátový diamant „Florenťan“, ktorý stáročia patril rodine Habsburgovcov. Ukončilo to dlhodobé špekulácie o jeho osude. Traja potomkovia habsburského rodu pozvali zástupcov médií, aby si diamant a ďalšie rodinné šperky prezreli v bankovom trezore v Kanade. Osud „Florenťana“ bol neznámy od roku 1918, keď si posledný rakúsko-uhorský panovník Karol I. zobral rodinné šperky do Švajčiarska.
Zdroj feed teraz.sk
