„V konkrétnom prípade Spojených štátov… budú tieto vz?ahy obnovené,“ povedal novinárom Paz.
Morales v roku 2008 vykázal vtedajšieho amerického ve?vyslanca a predstavite?ov amerického Úradu pre kontrolu drog (DEA) a obvinil ich zo zasahovania do bolívijských záležitostí. V roku 2013 Bolíviu opustili aj pracovníci Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID). Washington v odvetnej reakcii vykázal bolívijského ve?vyslanca a diplomati sa už nevrátili na svoje pôvodné pôsobisko, vysvet?uje AFP.
V nede?nom druhom kole prezidentských volieb centristický senátor Paz (58) získal 54,5 percenta hlasov. Vo ví?aznom prejave vyhlásil, že Bolívia „získava spä? svoje miesto na medzinárodnej scéne“.
Jeho úspech privítal aj americký minister zahrani?ných vecí Marco Rubio, pod?a ktorého je Washington „pripravený spolupracova? s Bolíviou v spolo?ných záležitostiach“. „Po dvoch desa?ro?iach zlého vedenia predstavuje zvolenie Paza príležitos? na zmenu pre oba národy,“ dodal Rubio.
Bolívia zažíva najhoršiu ekonomickú krízu za nieko?ko desa?ro?í. Paz po?as predvolebnej kampane pris?úbil, že pri ekonomických reformách bude zastáva? prístup „kapitalizmus pre všetkých“, zah??ajúci decentralizáciu, nižšie dane a rozpo?tovú disciplínu spojenú s pokra?ujúcimi sociálnymi výdavkami.
Novozvolený prezident nebude ma? v Kongrese stranícku vä?šinu a bude preto pri prijímaní zákonov potrebova? kompromisy. Mimo parlamentu bude ?eli? silnej opozícii Moralesa, ktorý je na?alej populárny. Pod?a ústavy sa však po dvoch volebných obdobiach vo funkcii nemôže uchádza? o znovuzvolenie.
Sú?asný prezident Luis Arce z Moralesovej strany Hnutie k socializmu (MAS) skon?í vo funkcii 8. novembra.
Zdroj feed teraz.sk
