Novela zákona zodpovedá postaveniu Súdnej rady

Bratislava 25. februára (TASR) – Predložená novela zákona o sudcoch a prísediacich plne zodpovedá ústavnému postaveniu Súdnej rady SR. Súčasťou návrhu je aj zmena disciplinárneho súdneho poriadku vrátane návrhového oprávnenia začať disciplinárne konanie proti sudcovi. V reakcii na kritiku predloženej právnej úpravy to uviedlo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu Barbora Škulová. MS pripomína, že súdna rada je ústavným orgánom sudcovskej legitimity. Novela hovorí o tom, že súdna rada by mohla ako kolektívny orgán podávať disciplinárne návrhy na sudcov.

Cieľom návrhu je podľa rezortu posilniť tzv. apelačnú zásadu, čim sa má zabezpečiť možnosť odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu. „Chceme takisto zaviesť aj päťčlenné zloženie senátu pre rozhodovanie o odvolaniach. Dvojinštančné disciplinárne konanie je tiež reakciou na dlhodobo kritizovaný sudcovský korporativizmus, ktorý bol dlhodobo terčom kritiky. Zloženie senátov sa upraví tak, aby sme doň zapojili celý súdny systém,“ priblížila Škulová.

MS tvrdí, že v predchádzajúcej vláde chcela exministerka spravodlivosti Mária Kolíková pôvodne vyberať prísediacich do senátov osobne. „Čo odhaľuje jej skutočné nastavenie, politickú kontrolu nad sudcami, ktorú my odmietame,“ dodala hovorkyňa.

Rezort zdôraznil, že všetkých sudcov Najvyššieho správneho súdu (NSS) SR vybrala súdna rada, a to na podklade ústavných a zákonných zmien navrhnutých bývalou vládou. Pripomína, že súdna rada je ústavným orgánom sudcovskej legitimity.

„Kritika k predmetnému návrhu zákona, ktorý sa v súčasnosti nachádza v pripomienkovom konaní, je nepochopením základnej filozofie, ktorá spĺňa požiadavky procesnej spravodlivosti tým, že zavádza možnosť preskúmať sankcie v disciplinárnom konaní v riadnom opravnom prostriedku,“ skonštatovala Škulová.

Zavedenie trvania výkonu funkcie desať rokov ako podmienky pre zaradenie do disciplinárneho senátu nie je podľa MS ničím iným ako potvrdením existujúceho právneho stavu, ktorý pri preložení alebo pridelení sudcu na najvyšší súd vyžaduje aspoň desaťročnú právnickú prax.

Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) nesúhlasí so zmenami v zákone v súvislosti so sudcovskými disciplinárnymi konaniami. Po novele zákona o sudcoch a prísediacich by sa zmenilo zloženie senátu na NSS SR. Disciplinárne návrhy by riešil po novom senát väčšinovo tvorený sudcami z iných súdov, ktorých vyberie súdna rada. „Výrazne sa tak posilňuje kompetencia súdnej rady, ktorá má navyše aj disciplinárnu kompetenciu podávať voči sudcom disciplinárne návrhy. Pokiaľ súdna rada bude aj majoritne kreovať disciplinárne senáty, bude v postavení navrhovateľa v disciplinárnych konaniach v konflikte záujmov,“ uviedla ZOJ.

Návrh kritizuje aj opozičné PS. Považuje ho za škodlivý, narúša podľa neho systém bŕzd a protiváh a rozširuje právomoci súdnej rady.