Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) našli molekulu, ktorá zlepší diagnostiku pľúcnych ochorení.
„Vedeckému tímu, ktorého súčasťou je aj Ústav molekulárnej biológie SAV, sa podarilo pomocou biochemických a biofyzikálnych charakterizácií odhaliť molekulu CD44 v tekutine získanej z bronchoalveolárnej laváže (BALF) ako špecifický a spoľahlivý biomarker difúznych parenchymálnych pľúcnych chorôb (DPLD) sprevádzaných pľúcnou fibrózou,“ objasnila hovorkyňa SAV Monika Tináková.
Ako dodala, aj keď má pľúcna fibróza vážnu prognózu, doteraz neboli dostupné žiadne spoľahlivé ukazovatele na jej včasné odhalenie. Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV ozrejmil, že klinické diagnózy pľúcnej fibrózy sa stanovujú na základe rádiológie, histologických hodnotení či funkčných pľúcnych testov. Klinická diagnostika DPLD podľa neho výrazne pokročila pomocou počítačovej tomografie s vysokým rozlíšením.
Viaceré metódy však môžu podľa neho z rozličných dôvodov viesť k nesprávnym diagnózam a pacienti môžu byť následne neefektívne, alebo nesprávne liečení. „Čo je kritické, pretože protizápalová liečba môže spôsobiť nežiaduce vedľajšie účinky u niektorých pacientov,“ spresnil Leksa.
Vysoká organizovanosť spoločnosti mravcov už dlho priťahuje pozornosť vedcov a často inšpiruje najmä jednoduché riešenia komplexných problémov. Štúdia talianskych vedcov skúmajúcich mravce teraz môže pomôcť vyriešiť jednu z najnáročnejších výziev v mestách súčasnosti – dopravu.
Vedci kamerou zaznamenávali 30-centimetrový úsek mravčej cestičky zodpovedajúci 100-násobku dĺžky tela mravca. Záznam analyzovali pomocou algoritmov na hlboké učenie a sledovali pohyb jednotlivých mravcov. Mapovali trasu ich pohybu, rýchlosť, plynulosť a hustotu premávky.
Mravce išli po feromónovej stope, ktorú vyznačil vedúci mravec. Pohybovali sa v malých skupinách s malými odstupmi medzi jednotlivými skupinami bez toho, aby sa predbiehali, uvádza Guerrieri, podľa ktorého by táto stratégia mohla pomôcť zvýšiť efektivitu ľudskej dopravy.
Dopravné systémy pre prepojené autonómne vozidlá (CAV) by mohli v budúcnosti čerpať inšpiráciu zo správania mravcov. CAV by mohli na inteligentných cestách komunikovať podobne, ako hmyz komunikuje prostredníctvom feromónov.
Autori štúdie zároveň upozorňujú na niekoľko jej nedostatkov – údaje zbierala výhradne pre jeden druh mravcov, analyzovanému úseku chýbali zákruty, križovatky alebo sporné oblasti medzi jednotlivými smermi a pre CAV chýbajú relevantné údaje z premávky.
Zhluky hmoty, z ktorých neskôr vznikli galaxie, možno v mladom vesmíre nevznikli vďaka rozpínaniu vesmíru, ale mohli ich vytvoriť gravitačné vlny, tvrdí nová štúdia.
Vedci predpokladajú, že na počiatku vesmíru bolo všetko nepredstaviteľne malé, chaotické a plné náhodných energetických vĺn známych ako kvantová pena. Časopriestor bol v tomto vysoko energetickom stave nestály a základné častice sa neustále objavovali a zanikali.
Potom prišlo krátke obdobie dramatického nárastu veľkosti vesmíru známe ako inflácia (rozpínanie). Podľa niektorých odhadov sa veľkosť vesmíru počas jednej sekundy zväčšila až 1060-násobne. Malé vlnky sa počas toho zväčšili a natiahli a vznikli tak útvary, z ktorých počas nasledujúcich miliárd rokov vznikli prvé hviezdy a galaxie. Nakoniec z nich vznikla masívna a spletitá sieť tvorená galaxiami a temnou hmotou, zvaná tiež kozmická sieť, ktorá vesmír pretkáva v súčasnosti.
Vedci o inflácii vesmíru predpokladajú, že položila základ všetkého, čo v ňom existuje, nikto však nevie, prečo k nej došlo, čo ju spôsobilo, ba dokonca stále chýba presvedčivý dôkaz toho, že sa vôbec stala.
Medzinárodný tím vedcov pôsobiacich v Taliansku a Španielsku tvrdí, že infláciu a vznik kozmickej siete nemuselo vyvolať skalárne pole, ale amplifikácia gravitačných vĺn uvoľnených z gravitačnej peny.
Potom mohla nasledovať fáza dominancie rôznych druhov radiácie, ktoré aktivitu gravitačných vĺn obmedzili a infláciu ukončili.
Zdroj feed teraz.sk
