Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) našli molekulu, ktorá zlepší diagnostiku p?úcnych ochorení.
„Vedeckému tímu, ktorého sú?as?ou je aj Ústav molekulárnej biológie SAV, sa podarilo pomocou biochemických a biofyzikálnych charakterizácií odhali? molekulu CD44 v tekutine získanej z bronchoalveolárnej laváže (BALF) ako špecifický a spo?ahlivý biomarker difúznych parenchymálnych p?úcnych chorôb (DPLD) sprevádzaných p?úcnou fibrózou,“ objasnila hovorky?a SAV Monika Tináková.
Ako dodala, aj ke? má p?úcna fibróza vážnu prognózu, doteraz neboli dostupné žiadne spo?ahlivé ukazovatele na jej v?asné odhalenie. Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV ozrejmil, že klinické diagnózy p?úcnej fibrózy sa stanovujú na základe rádiológie, histologických hodnotení ?i funk?ných p?úcnych testov. Klinická diagnostika DPLD pod?a neho výrazne pokro?ila pomocou po?íta?ovej tomografie s vysokým rozlíšením.
Viaceré metódy však môžu pod?a neho z rozli?ných dôvodov vies? k nesprávnym diagnózam a pacienti môžu by? následne neefektívne, alebo nesprávne lie?ení. „?o je kritické, pretože protizápalová lie?ba môže spôsobi? nežiaduce ved?ajšie ú?inky u niektorých pacientov,“ spresnil Leksa.
Vysoká organizovanos? spolo?nosti mravcov už dlho pri?ahuje pozornos? vedcov a ?asto inšpiruje najmä jednoduché riešenia komplexných problémov. Štúdia talianskych vedcov skúmajúcich mravce teraz môže pomôc? vyrieši? jednu z najnáro?nejších výziev v mestách sú?asnosti – dopravu.
Vedci kamerou zaznamenávali 30-centimetrový úsek mrav?ej cesti?ky zodpovedajúci 100-násobku d?žky tela mravca. Záznam analyzovali pomocou algoritmov na hlboké u?enie a sledovali pohyb jednotlivých mravcov. Mapovali trasu ich pohybu, rýchlos?, plynulos? a hustotu premávky.
Mravce išli po feromónovej stope, ktorú vyzna?il vedúci mravec. Pohybovali sa v malých skupinách s malými odstupmi medzi jednotlivými skupinami bez toho, aby sa predbiehali, uvádza Guerrieri, pod?a ktorého by táto stratégia mohla pomôc? zvýši? efektivitu ?udskej dopravy.
Dopravné systémy pre prepojené autonómne vozidlá (CAV) by mohli v budúcnosti ?erpa? inšpiráciu zo správania mravcov. CAV by mohli na inteligentných cestách komunikova? podobne, ako hmyz komunikuje prostredníctvom feromónov.
Autori štúdie zárove? upozor?ujú na nieko?ko jej nedostatkov – údaje zbierala výhradne pre jeden druh mravcov, analyzovanému úseku chýbali zákruty, križovatky alebo sporné oblasti medzi jednotlivými smermi a pre CAV chýbajú relevantné údaje z premávky.
Zhluky hmoty, z ktorých neskôr vznikli galaxie, možno v mladom vesmíre nevznikli v?aka rozpínaniu vesmíru, ale mohli ich vytvori? gravita?né vlny, tvrdí nová štúdia.
Vedci predpokladajú, že na po?iatku vesmíru bolo všetko nepredstavite?ne malé, chaotické a plné náhodných energetických v?n známych ako kvantová pena. ?asopriestor bol v tomto vysoko energetickom stave nestály a základné ?astice sa neustále objavovali a zanikali.
Potom prišlo krátke obdobie dramatického nárastu ve?kosti vesmíru známe ako inflácia (rozpínanie). Pod?a niektorých odhadov sa ve?kos? vesmíru po?as jednej sekundy zvä?šila až 1060-násobne. Malé vlnky sa po?as toho zvä?šili a natiahli a vznikli tak útvary, z ktorých po?as nasledujúcich miliárd rokov vznikli prvé hviezdy a galaxie. Nakoniec z nich vznikla masívna a spletitá sie? tvorená galaxiami a temnou hmotou, zvaná tiež kozmická sie?, ktorá vesmír pretkáva v sú?asnosti.
Vedci o inflácii vesmíru predpokladajú, že položila základ všetkého, ?o v ?om existuje, nikto však nevie, pre?o k nej došlo, ?o ju spôsobilo, ba dokonca stále chýba presved?ivý dôkaz toho, že sa vôbec stala.
Medzinárodný tím vedcov pôsobiacich v Taliansku a Španielsku tvrdí, že infláciu a vznik kozmickej siete nemuselo vyvola? skalárne pole, ale amplifikácia gravita?ných v?n uvo?nených z gravita?nej peny.
Potom mohla nasledova? fáza dominancie rôznych druhov radiácie, ktoré aktivitu gravita?ných v?n obmedzili a infláciu ukon?ili.
Zdroj feed teraz.sk
