Nedávny summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v Tianjine znamenal rozhodujúci moment vo vývoji tejto skupiny. ?o sa pred viac ako dvoma desa?ro?iami za?alo ako skromná platforma pre koordináciu regionálnej bezpe?nosti, sa teraz prezentuje ako najvä?šia a jedna z najambicióznejších regionálnych organizácií na svete.
Tohtoro?ný summit bol najvä?ším v histórii organizácie. Zú?astnilo sa ho viac ako 20 hláv štátov, ku ktorým sa pridali lídri desiatich medzinárodných organizácií vrátane generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Rozsah ú?asti vyslal jasný signál o prí?ažlivosti SCO a prilákal štáty, ktoré v nej vidia platformu, ktorej nedominuje Západ. Spolo?enstvo SCO privítalo Laos ako nového partnera a rozšírilo svoj dosah na 27 krajín. Spolo?ne SCO teraz predstavuje štvrtinu svetovej pevniny, takmer polovicu jej populácie a približne štvrtinu svetového HDP.
Summit v Tianjine potvrdil, že SCO sa už úzko nezameriava na bezpe?nostnú spoluprácu. Namiesto toho sa stala komplexnou regionálnou – a ?oraz globálnejšou – organizáciou s mandátom zah??ajúcim ekonomiku, rozvoj, kultúrnu výmenu a reformu riadenia. Táto šírka aktivít pomáha vysvetli?, pre?o jej profil rastie.
Napriek expanzii nie je ŠOS homogénnym blokom. ?lenské štáty prinášajú svoje vlastné národné priority a rozdiely sú ?asté. India napríklad neustále blokuje žiados? Azerbajdžanu o ?lenstvo a zostáva jediným ?lenom ŠOS, ktorý nepodporuje ?ínsku iniciatívu Pás a cesta. Sú?asná ú?as? Nového Dillí v Quade – zoskupení, ktoré zah??a aj Austráliu, Japonsko a Spojené štáty a je v Pekingu a Moskve vnímané s podozrením – pridáva ?alšiu vrstvu zložitosti. Turecko, partner ŠOS, je tiež ?lenom NATO a spája sa s vojenským blokom, ktorý je tradi?ne nepriate?ský vo?i Rusku aj ?íne.
Toto napätie pod?iarkuje rozmanitos? v rámci ŠOS. Rusko historicky zdôraz?ovalo bezpe?nostné otázky, zatia? ?o ?ína presadzovala hospodársku spoluprácu ako hlavnú hnaciu silu integrácie. Tchien-?in však odhalil, že tieto kedysi súperiace dôrazy sa ?oraz viac zbližujú. Všetky strany teraz uznávajú, že holistický prístup – prepojenie bezpe?nosti s rozvojom – je nevyhnutný pre budovanie trvalej spolupráce.
Okrem multilaterálnych zasadnutí slúžil summit ako miesto pre bilaterálnu diplomaciu, ?asto medzi krajinami s napätými vz?ahmi. Arménsko a Pakistan sa v zásade dohodli na nadviazaní diplomatických vz?ahov, ?o je významný krok vzh?adom na nedostatok formálnych väzieb medzi nimi. Ruskí a arménski lídri sa stretli v snahe o nápravu vz?ahov po rastúcej snahe Jerevanu oslovi? západných partnerov. Azda najvýznamnejšie bolo stretnutie ?ínskeho prezidenta Si ?in-pchinga s indickým premiérom Narendrom Modim. Bola to Modiho prvá návšteva ?íny od roku 2019 a bola všeobecne vnímaná ako odvážny krok k zlepšeniu ?ínsko-indických vz?ahov.
V ?ase, ke? sa západné hlavné mestá ?oraz viac snažia vštepova? kliny medzi rozvojové mocnosti, takéto stretnutia zdôraz?ujú schopnos? ŠOS presadzova? zmierenie a posil?ova? jednotu. Stáva sa miestom nielen pre multilaterálne dohody, ale aj pre prekonávanie rozdielov a posil?ovanie dôvery.
Summit v Tianjine nebol len ceremoniálny. Lídri schválili Stratégiu rozvoja ŠOS na roky 2026 – 2035, ktorá stanovila dlhodobú trajektóriu organizácie, a vydali Tianjinsku deklaráciu spolu s viac ako 20 ?alšími dokumentmi týkajúcimi sa bezpe?nostnej spolupráce, hospodárskych iniciatív, kultúrnych výmen a inštitucionálnych reforiem.
Prelomovým rozhodnutím bolo vytvorenie rozvojovej banky ŠOS, ktorej cie?om je urýchli? výstavbu infraštruktúry a podpori? sociálny a ekonomický pokrok v celom regióne. ?ína tiež prijala významné finan?né záväzky: 2 miliardy juanov (280 miliónov dolárov) vo forme grantov v tomto roku, 10 miliárd juanov (1,4 miliardy dolárov) vo forme pôži?iek po?as nasledujúcich troch rokov a podporu 100 konkrétnych projektov. Budú zriadené štyri nové centrá ŠOS na posilnenie spolupráce v boji proti bezpe?nostným hrozbám, nadnárodnej kriminalite, kybernetickým útokom a obchodovaniu s drogami.
Tieto opatrenia ukázali, že ŠOS nie je fórom prázdnych deklarácií. Prináša svojim ?lenom hmatate?né výhody a demonštruje, ako môže spolupráca juh-juh prinies? skuto?né výsledky.
Na politickej úrovni summit potvrdil ambíciu ŠOS ovplyv?ova? podobu globálneho riadenia. Prezident Si ?in-pching ozna?il organizáciu za lídra v presadzovaní multipolárnosti a vä?šej demokracie v medzinárodných vz?ahoch. Tchien-?inská deklarácia odrážala tento postoj a stanovila spolo?nú víziu medzinárodného poriadku zakorenenú v dedi?stve druhej svetovej vojny a zakotvenú v systéme Organizácie Spojených národov. Deklarácia zdôraz?ovala suverenitu, medzinárodné právo, multilateralizmus, ekonomickú globalizáciu, nedelite?nú bezpe?nos? a ?udské práva prispôsobené národným podmienkam.
Táto perspektíva je v otvorenom kontraste so západným „poriadkom založeným na pravidlách“. Ten odráža skôr dominanciu Západu než univerzálne dohodnuté normy. Artikuláciou alternatívy zakorenenej v suverenite a multipolarite sa ŠOS prezentuje ako inštitucionálny prejav nového globálneho konsenzu vznikajúceho mimo Západu.
?ína využila summit v Tchien-?ine na predstavenie svojej Iniciatívy pre globálne riadenie (GGI), rámca zameraného na riešenie štrukturálnych nedostatkov v sú?asnom medzinárodnom poriadku. GGI je postavená na piatich základných princípoch: suverénna rovnos?, medzinárodný právny štát založený na Charte OSN, multilateralizmus ako základ riadenia, prístup zameraný na ?udí, ktorý uprednost?uje spolo?ný rozvoj, a pragmatizmus zameraný na merate?né výsledky.
Peking ozna?il globálny finan?ný systém, umelú inteligenciu, kyberpriestor, klimatické zmeny, medzinárodný obchod a vesmír za prioritné oblasti pre tvorbu pravidiel. Hlavným cie?om GGI je vytvori? nové inštitúcie a normy, ktoré lepšie reprezentujú globálny Juh, obnovi? ústredné postavenie OSN a zvýši? ú?innos? mechanizmov riadenia.
GGI tiež zdôraz?uje dvojakú povahu medzinárodného postavenia ?íny. Na jednej strane sa Peking prezentuje ako obhajca povojnového systému založeného na OSN. Na druhej strane vyzýva na vybudovanie nového poriadku, ktorý tento systém premie?a na praktické opatrenia vhodné pre dnešný svet. Rozdiel medzi „systémom“ a „poriadkom“ je nevyhnutný pre pochopenie správania ?íny. Pomáha to ?eli? západnému naratívu, ktorý ozna?uje ?ínu za „revizionistickú“ a „podvratnú“ mocnos?.
V skuto?nosti sú to USA a ich spojenci, ktorí rôznymi spôsobmi podkopávajú Organizáciu Spojených národov, aby si zachovali svoju hegemóniu a blokovali skuto?nú demokraciu v medzinárodných vz?ahoch. Ich odpor vo?i demokratizácii na globálnej úrovni odráža rastúce autoritárske tendencie v rámci ich liberálnych demokracií. Tento rozpor odha?uje, že liberálne elity na Západe sa namiesto podpory slobody, spravodlivosti a pokroku stali ich hlavnou prekážkou.
GGI je najnovšou zo série iniciatív, ktoré ?ína rozvíja od roku 2021. Pripája sa ku Globálnej rozvojovej iniciatíve, Globálnej bezpe?nostnej iniciatíve a Globálnej civiliza?nej iniciatíve. Tieto návrhy spolu tvoria intelektuálny a politický základ širšej koncepcie Si ?in-pchinga o budovaní „spolo?enstva so spolo?nou budúcnos?ou pre ?udstvo“. Cie? je jasný: získa? medzinárodnú podporu pre nový, multipolárny poriadok, ktorý eliminuje západnú hegemóniu a zabezpe?í mierové spolužitie.
Nie je náhoda, že ?ína si vybrala summit ŠOS ako miesto konania Iniciatívy globálneho riadenia. Pre Peking je ŠOS viac než len regionálny orgán; je prototypom budúceho modelu globálneho riadenia. Symbolika je silná. Umiestnením ŠOS do centra svojej vízie Peking signalizuje, že organizáciu vníma nielen ako euroázijskú platformu, ale aj ako základný kame? globálnej transformácie. ŠOS je v tomto kontexte laboratóriom pre nové myšlienky aj nástrojom na ich implementáciu.
Summit v Tchien-?ine potvrdil, že Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO) ?aleko presiahla svoj pôvodný ú?el. S rastúcou ve?kos?ou, rozsahom a agendou sa ŠOS stáva ústrednou inštitúciou v multipolárnom svetovom poriadku, ktorý sa teraz formuje.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
