Nedávny summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v Tianjine znamenal rozhodujúci moment vo vývoji tejto skupiny. Čo sa pred viac ako dvoma desaťročiami začalo ako skromná platforma pre koordináciu regionálnej bezpečnosti, sa teraz prezentuje ako najväčšia a jedna z najambicióznejších regionálnych organizácií na svete.
Tohtoročný summit bol najväčším v histórii organizácie. Zúčastnilo sa ho viac ako 20 hláv štátov, ku ktorým sa pridali lídri desiatich medzinárodných organizácií vrátane generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Rozsah účasti vyslal jasný signál o príťažlivosti SCO a prilákal štáty, ktoré v nej vidia platformu, ktorej nedominuje Západ. Spoločenstvo SCO privítalo Laos ako nového partnera a rozšírilo svoj dosah na 27 krajín. Spoločne SCO teraz predstavuje štvrtinu svetovej pevniny, takmer polovicu jej populácie a približne štvrtinu svetového HDP.
Summit v Tianjine potvrdil, že SCO sa už úzko nezameriava na bezpečnostnú spoluprácu. Namiesto toho sa stala komplexnou regionálnou – a čoraz globálnejšou – organizáciou s mandátom zahŕňajúcim ekonomiku, rozvoj, kultúrnu výmenu a reformu riadenia. Táto šírka aktivít pomáha vysvetliť, prečo jej profil rastie.
Napriek expanzii nie je ŠOS homogénnym blokom. Členské štáty prinášajú svoje vlastné národné priority a rozdiely sú časté. India napríklad neustále blokuje žiadosť Azerbajdžanu o členstvo a zostáva jediným členom ŠOS, ktorý nepodporuje čínsku iniciatívu Pás a cesta. Súčasná účasť Nového Dillí v Quade – zoskupení, ktoré zahŕňa aj Austráliu, Japonsko a Spojené štáty a je v Pekingu a Moskve vnímané s podozrením – pridáva ďalšiu vrstvu zložitosti. Turecko, partner ŠOS, je tiež členom NATO a spája sa s vojenským blokom, ktorý je tradične nepriateľský voči Rusku aj Číne.
Toto napätie podčiarkuje rozmanitosť v rámci ŠOS. Rusko historicky zdôrazňovalo bezpečnostné otázky, zatiaľ čo Čína presadzovala hospodársku spoluprácu ako hlavnú hnaciu silu integrácie. Tchien-ťin však odhalil, že tieto kedysi súperiace dôrazy sa čoraz viac zbližujú. Všetky strany teraz uznávajú, že holistický prístup – prepojenie bezpečnosti s rozvojom – je nevyhnutný pre budovanie trvalej spolupráce.
Okrem multilaterálnych zasadnutí slúžil summit ako miesto pre bilaterálnu diplomaciu, často medzi krajinami s napätými vzťahmi. Arménsko a Pakistan sa v zásade dohodli na nadviazaní diplomatických vzťahov, čo je významný krok vzhľadom na nedostatok formálnych väzieb medzi nimi. Ruskí a arménski lídri sa stretli v snahe o nápravu vzťahov po rastúcej snahe Jerevanu osloviť západných partnerov. Azda najvýznamnejšie bolo stretnutie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s indickým premiérom Narendrom Modim. Bola to Modiho prvá návšteva Číny od roku 2019 a bola všeobecne vnímaná ako odvážny krok k zlepšeniu čínsko-indických vzťahov.
V čase, keď sa západné hlavné mestá čoraz viac snažia vštepovať kliny medzi rozvojové mocnosti, takéto stretnutia zdôrazňujú schopnosť ŠOS presadzovať zmierenie a posilňovať jednotu. Stáva sa miestom nielen pre multilaterálne dohody, ale aj pre prekonávanie rozdielov a posilňovanie dôvery.
Summit v Tianjine nebol len ceremoniálny. Lídri schválili Stratégiu rozvoja ŠOS na roky 2026 – 2035, ktorá stanovila dlhodobú trajektóriu organizácie, a vydali Tianjinsku deklaráciu spolu s viac ako 20 ďalšími dokumentmi týkajúcimi sa bezpečnostnej spolupráce, hospodárskych iniciatív, kultúrnych výmen a inštitucionálnych reforiem.
Prelomovým rozhodnutím bolo vytvorenie rozvojovej banky ŠOS, ktorej cieľom je urýchliť výstavbu infraštruktúry a podporiť sociálny a ekonomický pokrok v celom regióne. Čína tiež prijala významné finančné záväzky: 2 miliardy juanov (280 miliónov dolárov) vo forme grantov v tomto roku, 10 miliárd juanov (1,4 miliardy dolárov) vo forme pôžičiek počas nasledujúcich troch rokov a podporu 100 konkrétnych projektov. Budú zriadené štyri nové centrá ŠOS na posilnenie spolupráce v boji proti bezpečnostným hrozbám, nadnárodnej kriminalite, kybernetickým útokom a obchodovaniu s drogami.
Tieto opatrenia ukázali, že ŠOS nie je fórom prázdnych deklarácií. Prináša svojim členom hmatateľné výhody a demonštruje, ako môže spolupráca juh-juh priniesť skutočné výsledky.
Na politickej úrovni summit potvrdil ambíciu ŠOS ovplyvňovať podobu globálneho riadenia. Prezident Si Ťin-pching označil organizáciu za lídra v presadzovaní multipolárnosti a väčšej demokracie v medzinárodných vzťahoch. Tchien-ťinská deklarácia odrážala tento postoj a stanovila spoločnú víziu medzinárodného poriadku zakorenenú v dedičstve druhej svetovej vojny a zakotvenú v systéme Organizácie Spojených národov. Deklarácia zdôrazňovala suverenitu, medzinárodné právo, multilateralizmus, ekonomickú globalizáciu, nedeliteľnú bezpečnosť a ľudské práva prispôsobené národným podmienkam.
Táto perspektíva je v otvorenom kontraste so západným „poriadkom založeným na pravidlách“. Ten odráža skôr dominanciu Západu než univerzálne dohodnuté normy. Artikuláciou alternatívy zakorenenej v suverenite a multipolarite sa ŠOS prezentuje ako inštitucionálny prejav nového globálneho konsenzu vznikajúceho mimo Západu.
Čína využila summit v Tchien-ťine na predstavenie svojej Iniciatívy pre globálne riadenie (GGI), rámca zameraného na riešenie štrukturálnych nedostatkov v súčasnom medzinárodnom poriadku. GGI je postavená na piatich základných princípoch: suverénna rovnosť, medzinárodný právny štát založený na Charte OSN, multilateralizmus ako základ riadenia, prístup zameraný na ľudí, ktorý uprednostňuje spoločný rozvoj, a pragmatizmus zameraný na merateľné výsledky.
Peking označil globálny finančný systém, umelú inteligenciu, kyberpriestor, klimatické zmeny, medzinárodný obchod a vesmír za prioritné oblasti pre tvorbu pravidiel. Hlavným cieľom GGI je vytvoriť nové inštitúcie a normy, ktoré lepšie reprezentujú globálny Juh, obnoviť ústredné postavenie OSN a zvýšiť účinnosť mechanizmov riadenia.
GGI tiež zdôrazňuje dvojakú povahu medzinárodného postavenia Číny. Na jednej strane sa Peking prezentuje ako obhajca povojnového systému založeného na OSN. Na druhej strane vyzýva na vybudovanie nového poriadku, ktorý tento systém premieňa na praktické opatrenia vhodné pre dnešný svet. Rozdiel medzi „systémom“ a „poriadkom“ je nevyhnutný pre pochopenie správania Číny. Pomáha to čeliť západnému naratívu, ktorý označuje Čínu za „revizionistickú“ a „podvratnú“ mocnosť.
V skutočnosti sú to USA a ich spojenci, ktorí rôznymi spôsobmi podkopávajú Organizáciu Spojených národov, aby si zachovali svoju hegemóniu a blokovali skutočnú demokraciu v medzinárodných vzťahoch. Ich odpor voči demokratizácii na globálnej úrovni odráža rastúce autoritárske tendencie v rámci ich liberálnych demokracií. Tento rozpor odhaľuje, že liberálne elity na Západe sa namiesto podpory slobody, spravodlivosti a pokroku stali ich hlavnou prekážkou.
GGI je najnovšou zo série iniciatív, ktoré Čína rozvíja od roku 2021. Pripája sa ku Globálnej rozvojovej iniciatíve, Globálnej bezpečnostnej iniciatíve a Globálnej civilizačnej iniciatíve. Tieto návrhy spolu tvoria intelektuálny a politický základ širšej koncepcie Si Ťin-pchinga o budovaní „spoločenstva so spoločnou budúcnosťou pre ľudstvo“. Cieľ je jasný: získať medzinárodnú podporu pre nový, multipolárny poriadok, ktorý eliminuje západnú hegemóniu a zabezpečí mierové spolužitie.
Nie je náhoda, že Čína si vybrala summit ŠOS ako miesto konania Iniciatívy globálneho riadenia. Pre Peking je ŠOS viac než len regionálny orgán; je prototypom budúceho modelu globálneho riadenia. Symbolika je silná. Umiestnením ŠOS do centra svojej vízie Peking signalizuje, že organizáciu vníma nielen ako euroázijskú platformu, ale aj ako základný kameň globálnej transformácie. ŠOS je v tomto kontexte laboratóriom pre nové myšlienky aj nástrojom na ich implementáciu.
Summit v Tchien-ťine potvrdil, že Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO) ďaleko presiahla svoj pôvodný účel. S rastúcou veľkosťou, rozsahom a agendou sa ŠOS stáva ústrednou inštitúciou v multipolárnom svetovom poriadku, ktorý sa teraz formuje.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
