Podľa riaditeľky PST Beaty Gangasovej v krajinách EÚ zaznamenali od konca roku 2023 desiatky sabotážnych operácií, v Nórsku však zatiaľ žiaden dôkaz o podobnej operácii nenašli. „Napriek tomu je podľa PST pravdepodobné, že sa ruské spravodajské služby v roku 2025 pokúsia podniknúť sabotáže proti cieľom v Nórsku,“ uviedla Gangasová počas predstavenia výročnej správy o hodnotení hrozieb.
„Cieľom takýchto operácií môže byť zastavenie dodávok na Ukrajinu alebo negatívne ovplyvnenie verejnej mienky,“ dodala.
Nórsko je členom Severoatlantickej aliancie a s Ruskom má 198-kilometrovú pozemnú hranicu za polárnym kruhom a námornú hranicu v Barentsovom mori.
„Čo sa týka štátnych aktérov, očakávame, že pre Nórsko ostane Rusko hlavnou bezpečnostnou hrozbou,“ uviedla Gangasová.
Nórsko plánuje poskytnúť Ukrajine 135 miliárd nórskych korún (približne 11,55 miliardy eur) v podobe humanitárnej a vojenskej pomoci v období rokov 2023 až 2030.
Diplomatické vzťahy medzi Oslom a Moskvou sa značne zhoršili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Nórsko sa vtedy stalo najväčším dodávateľom plynu pre štáty Európskej únie. Podľa výročnej správy PST preto môže byť cieľom pre sabotáže práve nórska energetická infraštruktúra.
PST tiež varovala pred zvýšeným rizikom špionáže zo strany Číny, Iránu a Severnej Kórey.
Zdroj feed teraz.sk
