„Systém nepracuje autonómne a každý prípad si vyžaduje asistenciu nieko?kých fyzických osôb. V princípe dnes funguje tak, ako sa nastavoval už pred jedným desa?ro?ím a ni? zásadnejšie sa neudialo ani pri jeho digitalizácii ?i rozširovaní o naj?astejšie dopravné priestupky, alebo aktívne zapojenie iných inštitúcií do operatívneho riešenia priestupkov,“ priblížil podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivan?o. Pripomenul, že inštitút má slúži? najmä ako nástroj prevencie a nie na represiu ?i zvyšovanie príjmov verejných rozpo?tov.
NKÚ vidí v slovenskom systéme zna?né rezervy, ke?že je len v minimálnej miere automatizovaný a procesy nie sú plne digitalizované. Pod?a zistení z kontroly Policajný zbor využíva objektívnu zodpovednos? v obmedzenej miere a nemá ani jasne nastavené stratégie a pravidlá doh?adu nad bezpe?nos?ou cestnej premávky.
Kontrolóri tiež zistili, že zavedením objektívnej zodpovednosti sa významným spôsobom neskrátila doba medzi dopravným priestupkom a doru?ením pokuty. Za problém ozna?ili administratívnu byrokraciu, ke?že do procesu spracovania dokumentácie sa zapája viac príslušníkov Policajného zboru ?i zamestnancov správnych inštitúcií, ?o zvyšuje aj riziká prípadnej korupcie. Dokumentácia o udelení pokuty sa spracováva manuálne.
Pri porovnaní so susednými krajinami zaostáva Slovensko pod?a NKÚ hlavne v oblasti automatizácie. Práve plná automatizácia procesov v rámci systému objektívnej zodpovednosti mala pod?a dostupných informácií prispie? v susedných krajinách k významnému poklesu dopravných nehôd s následkom smrti, ako aj k zefektívneniu riešenia priestupkov. Z dostupných národných údajov nie je pod?a úradu možné potvrdi? pokles nehôd s ?ažkými následkami, respektíve usmrtením. „Inštitút objektívnej zodpovednosti v slovenských podmienkach tak doteraz významne a preukazne neprispel k zníženiu dopravnej nehodovosti,“ zhodnotil úrad.
Pozitívne hodnotia národní kontrolóri využitie objektívnej zodpovednosti, napríklad kontrole parkovania v krajských mestách. „Jednozna?ne najviac inštitút uplat?ovali mestá Bratislava, Košice a Žilina. Najmenej Nitra, Tren?ín a Banská Bystrica,“ priblížila správa. Za výzvu pre parlament ozna?il NKÚ úpravu legislatívy a rozšírenie kompetencií samosprávy a mestských polícií tak, aby mohli inštitút objektívnej zodpovednosti využíva? aj pri meraní rýchlosti stacionárnymi radarmi v obci ?i meste, pri monitorovaní zna?iek Stoj! aj ?ervenej na semafore. Ako poznamenal, vzh?adom na obmedzené kompetencie nemajú mestá možnos? výraznejšie prispie? k naplneniu po?iato?ných o?akávaní, pod?a ktorých malo zavedenie objektívnej zodpovednosti zvýši? bezpe?nos? cestnej premávky na Slovensku.
Krajské mestá majú pod?a NKÚ záujem investova? zdroje do obstarania certifikovaných meracích zariadení, ak príjmy z pokút za identifikované priestupky budú príjmom ich rozpo?tov. NKÚ sa však pýta, ?i všetky samosprávy už dnes využívajú peniaze získané za vyberanie pokút pri parkovaní na zlepšovanie dopravnej infraštruktúry. „Napríklad ich využitie na zvýšenie parkovacích kapacít výstavbou nových parkovacích domov by mohlo prispie? k riešeniu problému s parkovaním v mestách,“ dodal Ivan?o.
Zdroj feed teraz.sk