NKÚ:Rezort spravodlivosti by mal k eurofondom zaviesť krízové riadenie

Bratislava 21. marca (TASR) – Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR od roku 2021 zlyháva pri manažovaní investícií súvisiacich s reformou súdnictva. Existuje vysoké riziko, že Slovensko nedokáže vyčerpať financie z plánu obnovy určené na modernizáciu súdnych objektov. Vyplýva to zo zistení Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý ministerstvu odporúča zaviesť krízové riadenie subjektov realizujúcich investície z plánu obnovy. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

Parlamentnému ústavnoprávnemu výboru by mal podľa kontrolórov rezort spravodlivosti predložiť Akčný plán realizácie investícií a plnenia záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy. „Investície v rámci justície musia byť realizované do 30. júna 2026. Ku koncu januára bola projektová dokumentácia dokončená len v šiestich z 19 prípadov, verejné obstarávanie na zhotoviteľa bolo vyhlásené len pri dvoch projektoch – pri Krajskom súde v Košiciach a Okresnom súde Banská Bystrica,“ skonštatoval NKÚ.

Kontrolóri upozornili, že od predloženia prvých návrhov reformy do legislatívneho procesu v decembri 2020 do jej spustenia v júni 2023 prešlo takmer 30 mesiacov, čo sa výrazne negatívne premietlo do realizácie investičných projektov. Zároveň poukázali na veľké rozdiely medzi pôvodným reformným zámerom ministerstva a schválenou legislatívou. Podľa NKÚ nedošlo k zásadnej zmene územnej pôsobnosti, ani k deklarovanému zvýšeniu ekonomickej efektivity správy súdov.

„Výsledné zmeny súdnej mapy týkajúce sa najmä prvostupňových okresných súdov považujeme preto len za formálne naplnenie pôvodne stanovených zámerov bez zásadnej zmeny v ich činnosti a územnej pôsobnosti. Reforma nepriniesla zmeny ani v štruktúre krajských súdov,“ zdôraznil predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Za naplnenie pôvodných zámerov možno podľa NKÚ považovať vznik sústavy správnych súdov a zmeny v kauzálnych príslušnostiach krajských súdov. Spustenie činnosti Najvyššieho správneho súdu SR a zároveň budovanie jeho analytickej jednotky považujú kontrolóri za príklad dobrej praxe.

NKÚ ďalej upozornil, že ministerstvo nestanovilo merateľné ukazovatele pre budúce hodnotenia výsledkov reformy. Podľa národnej autority pre externú kontrolu tak existuje reálne riziko, že reformu nebude možné objektívne vyhodnotiť. Z celkového objemu finančných prostriedkov určených na renováciu budov z plánu obnovy v sume 123,8 milióna eur neboli podľa kontrolórov do konca roka 2024 vyčerpané žiadne. V pripravovanej revízii je navrhnuté zníženie sumy určenej na rekonštrukciu budov súdov na 103,6 milióna eur.

„Ďalšie finančné prostriedky sú vyčlenené na kúpu budov, digitalizáciu či administratívne kapacity. Spolu ide o 232,8 milióna eur, z ktorých bolo do konca minulého roka vyčerpaných 83,7 milióna eur. Nezrealizuje sa ani projekt informačného systému centralizovaného súdneho riadenia za takmer päť miliónov eur. Malo pritom ísť o kľúčový prvok reformy. Keďže nový systém nebude zavedený, súdy budú musieť naďalej používať síce pravidelne aktualizovaný, no už zastaraný informačný systém z roku 2001,“ doplnil NKÚ.

Investície v oblasti súdnictva sú súčasťou reformy justície a budú predmetom ôsmej žiadosti o platbu Slovenska z plánu obnovy vo výške 550 miliónov eur. Zdržanie alebo nesplnenie čo i len jedného míľnika, napríklad z oblasti súdnictva, ohrozuje podľa NKÚ podanie celej žiadosti o platbu Európskej komisii. „Národná autorita pre externú kontrolu dlhodobo upozorňuje vládu a parlament na nedostatočný manažment projektov či neefektívnu internú kontrolu v rámci jednotlivých komponentov, zúčtovateľných pilierov plánu obnovy a odolnosti. Slovensko tak v konečnom dôsledku môže pre zlý manažment vyčerpať z plánu obnovy výrazne menej, ako bolo pôvodne plánované, a to 6,4 miliardy eur,“ uzavrel Andrassy.