Vzhľadom na prierezový charakter problematiky kontrolóri tiež výboru odporúčajú zaviazať všetky rezorty podieľajúce sa na dosahovaní a financovaní znižovania emisií CO2, aby tak proaktívne vstúpili do spolupráce s rezortom životného prostredia.
Audit zameraný na opatrenia na ochranu klímy v slovenských podmienkach realizovala národná autorita pre oblasť externej kontroly s použitím medzinárodnej metodiky Climate Scanner, ktorú v rokoch 2023 – 2024 vytvorila pracovná skupina zástupcov najvyšších kontrolných inštitúcií združených v celosvetovej kontrolórskej organizácii INTOSAI. Na vypracovaní tejto metodiky sa od začiatku podieľalo 18 krajín a Európsky dvor audítorov. Minulý rok už testovalo hodnotenie podľa metodiky Climate Scanner 100 kontrolných úradov z celého sveta.
NKÚ pripomína, že MŽP začalo pracovať na zákone o zmene klímy v roku 2021. V súlade s dobrou praxou vybraných krajín mal okrem iného zvýšiť aj právnu vymáhateľnosť všetkých cieľov Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR (NUS), ako aj cieľov z oblasti adaptácie krajiny na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zároveň mal stanoviť povinnosti miestnej samosprávy, a tým odstrániť istý stupeň právnej neistoty. Definoval sankčný mechanizmus, zakotvoval právo klimatickej žaloby a odstraňoval nejednoznačnosť povinností v oblasti prijímania adaptačných opatrení a opatrení na znižovanie emisií skleníkových plynov pre mestá a obce. Kontrolou bolo zistené, že príprava návrhu zákona o zmene klímy bola zastavená po medzirezortnom pripomienkovom konaní a po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady v roku 2023.
„Neprijatie zákona je negatívny signál vo vzťahu k medzinárodnej reputácii Slovenska. Chýbajúci zákon môže našej krajine sťažovať prijímanie opatrení v dosahovaní cieľov pri znižovaní emisií CO2,“ upozornil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Poukázal aj na to, že Slovensko netransponovalo v plnom rozsahu smernicu o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, za čo nám môže hroziť infringement zo strany Európskej komisie.
Zdroj feed teraz.sk
