„Šikovní podnikatelia nachádzajú medzery v zákonoch, a preto je úprava dnešnej legislatívy viac ako nevyhnutná,“ uviedol Andrassy. Rizikom vo fungovaní vodárenských spoločností je podľa NKÚ fakt, že nemajú svojho zakladateľa a oblasti výkonu verejného záujmu a jeho vecného zabezpečenia sú rozdrobené medzi rôzne úrovne štátnej správy, ktoré spravidla nevenujú tejto téme dostatočnú pozornosť, resp. nedisponujú odborníkmi na danú oblasť. „To je jedna z hlavných príčin, prečo niektorí manažéri vodárenských spoločností vyhlasujú, že sú čisto súkromné subjekty. A to aj napriek tomu, že rozhodujúcu časť svojej činnosti vykonávajú na základe verejného práva, pretože ich akcionármi sú subjekty verejnej správy, a nie súkromné osoby,“ konštatoval Andrassy.
NKÚ v nedávnej minulosti inicioval zmeny legislatívy, ktoré zadefinovali pozície akcionárov, posilnili informačnú povinnosť vodární voči verejnosti. Šéf kontrolórov si myslí, že ak by nedošlo k tejto zmene, v súčasnosti už mohli byť tieto verejné korporácie ovládané súkromníkmi. Keďže legislatíva bráni lobistom priamo ovládnuť akcie vodární, dochádza podľa NKÚ k zakladaniu iných obchodných spoločností, ktorých činnosť je nielen mimo základného podnikateľského poslania obecnej vodárenskej spoločnosti, ale aj mimo priamej kontroly akcionárov či iných štátnych inštitúcií.
Predseda slovenských kontrolórov dodal, že o plnení verejného záujmu vodárenskými spoločnosťami či o stave kritickej infraštruktúry jednotlivých spoločností nemá informácie vláda ani parlament, s výnimkou správ z auditov kontrolného úradu. Ale aj táto nezávislá kontrola je obmedzená iba na vodárenskú spoločnosť, nie na iné, nimi vytvorené podnikateľské subjekty.
Zdroj feed teraz.sk
