Nízkopríjmovým rodinám by pomohlo ekonomické životné minimum

Bratislava 26. augusta (TASR) – Zavedením ekonomického životného minima by sa zlepšila situácia nízkopríjmovým rodinám. Toto opatrenie by prispelo k lepšiemu nastaveniu a fungovaniu sociálnych dávok, ktoré by pomohlo domácnostiam žijúcim na hranici chudoby. Poukázal na to Inštitút sociálnej demokracie (ISD), personálne prepojený s koaličnou stranou Hlas-SD.

„Zavedenie ekonomického životného minima by pomohlo najmä nízkopríjmovým domácnostiam ohrozeným chudobou a zároveň by podporilo domácu spotrebu, čo by malo pozitívny vplyv na verejné financie aj rast hrubého domáceho produktu. Výpočet tejto dávky by sa mohol zakladať na položkách spotrebného koša domácností, zahŕňajúcich nevyhnutné a skutočné mesačné výdavky,“ uviedol predseda správnej rady ISD Martin Halás.

Doplnil, že mesačná výška ekonomického životného minima by nemala byť nižšia než hranica chudoby pre jednoosobovú domácnosť v aktuálnom alebo predchádzajúcom roku. Opatrenie navrhuje Halás namiesto daňového bonusu, ktorý v súčasnej podobe skončí 31. decembra 2024. Daňový bonus, ktorý aktuálne poberajú rodičia na Slovensku, podľa neho zaťažil rozpočty samospráv, čo spôsobilo vyššie poplatky alebo zrušenie služieb, ktoré poskytovali samosprávy. Na daňovom bonuse si najviac prilepšili rodiny s vyššími príjmami, zatiaľ čo nízkopríjmovým rodinám narástli výdavky.

Halás upozornil na to, že bývalá vláda sľúbila každému dieťaťu na Slovensku 200 eur mesačne, v realite však malo nárok na túto sumu len 55 % detí z celkového počtu viac ako 1,1 milióna. Zároveň podľa neho takmer štvrtina pracujúcich rodičov nemá nárok na plnú sumu daňového bonusu.

Podobný problém vníma predseda správnej rady ISD aj pri rodičovských dôchodkoch, ktoré zvýhodňujú seniorov – rodičov detí s nadštandardnými zárobkami. Týmto opatrením sú podľa neho diskriminovaní rodičia detí s nízkymi príjmami, rodiny so zdravotne postihnutými deťmi alebo tí, ktorých deti pracujú v zahraničí. Riešením by podľa ISD bolo zrušenie rodičovských dôchodkov, ktoré by sa nahradili trvalým zvýšením starobných dôchodkov.

„Navrhujeme preto dorovnanie starobných dôchodkov pre tých starobných dôchodcov, ktorým je znížený starobný dôchodok z dôvodu znížených odvodov počas materskej a rodičovskej, a to tak, aby osobný dôchodkový bod počas trvania materskej a rodičovskej bol vypočítavaný z priemerného platu starobného dôchodcu, ktorý poberal v priebehu dvoch rokov pred nástupom na materskú alebo rodičovskú,“ priblížil Halás.

Dodal, že v prípade starobných dôchodcov, ktorí pred nástupom na materskú alebo rodičovskú nepracovali, by sa mal ponechať súčasný spôsob výpočtu dôchodkového bodu.