Takmer polovica respondentov sa stotož?uje s tým, že samosprávy by mali, vo všeobecnosti, ?udí odrádza? od používania najviac zne?is?ujúcich vozidiel. Naopak, 35 percent s uvedeným nesúhlasí. Podobné názory prevládajú aj pri zavádzaní nízkoemisných zón, ktoré má na Slovensku viac podporovate?ov ako odporcov. Platí to rovnako pre vä?šie i menšie mestá, pri tých vä?ších je podpora výraznejšia.
Prieskum zameraný na vnímanie nízkoemisných zón a súvisiacich opatrení v oblasti dopravy bol realizovaný aj v susednom ?esku a Ma?arsku. Vyplynulo z neho, že kým zavádzanie nízkoemisných zón má v Ma?arsku výraznú podporu, v ?eskej republike je podpora nižšia ako na Slovensku.
Prieskum skúmal tiež opatrenia, ktoré by prispeli k vyššej náklonnosti verejnosti k zavedeniu nízkoemisných zón. Akceptácii by ešte viac pomohla lacnejšia (44 percent) a kvalitnejšia (43 percent) verejná osobná doprava ?i lepšia cyklistická infraštruktúra (28 percent). Až na štvrtom mieste sú dotácie na ekologickejšie vozidlá (27 percent).
Výsledky pod?a Cyklokoalície nazna?ujú taktiež potenciálny prínos pre udržate?né spôsoby dopravy. Štvrtina respondentov by po ich zavedení viac využívala pešiu alebo cyklistickú dopravu, nasledovaná 18 percentami pri ?astejšom využívaní verejnej dopravy. Tieto ?ísla môžu by? pod?a nej v praxi ešte znásobené, pokia? by bolo zavedenie nízkoemisných zón sprevádzané vhodnými kompenza?nými opatreniami pre podporu týchto druhov dopravy. Naopak, len devä? percent respondentov by zvážilo kúpu ekologickejšieho auta.
„Z odpovedí vyplýva, že pri správnej implementácii nemusia by? nízkoemisné zóny len nástrojom pre zlepšenie kvality ovzdušia obnovou vozového parku, ale majú potenciál prispie? aj k cie?om samospráv ?i štátu v podobe zníženia podielu automobilovej dopravy,“ skonštatoval Kollár s tým, že predpokladom je však súbežná podpora pešej, cyklistickej aj verejnej osobnej dopravy.
Zdroj feed teraz.sk
