„Úspory slovenských domácností najprv rekordne klesli v infla?nej kríze rokov 2022-23, kedy si rodiny žijúce na Slovensku znížili tvorbu úspor kvôli tomu, aby si udržali aspo? akú-takú mieru reálnej spotreby tovarov a služieb, na akú si zvykli dovtedy,“ uviedli odborníci. V závere minulého roka zas pod?a nich klesla miera úspor zrejme aj dôsledkom predzásobenia sa domácností tovarmi, ktorým sa od januára tohto roka zvyšovala sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH).
Slovenské domácnosti pod?a slov banky aktuálne nezažívajú nijaké extra zlé ?asy, ktoré by vyžadovali mí?a? takmer každé zarobené euro. Miestny trh práce by mal by? v sú?asnosti výrazne silný a vykazova? najnižšiu mieru nezamestnanosti vo svojej novodobej histórii od roku 1993. Priemerná reálna mzda vlani taktiež narástla o 3,8 %, aj ke? je pravdou, že ešte stále nedosiahla svoju maximálnu úrove? spred ve?kého infla?ného šoku rokov 2022-23, priznali odborníci.
Experti poukázali na to, že ak takáto nízka miera úspor pretrváva dlhšie, znamená to celkovo nižší naakumulovaný hrubý objem finan?ných úspor domácností. „Za štvrtý štvr?rok vla?ajška patrila Slovensku v tomto ukazovateli v Európskej únii už druhá najnižšia prie?ka po Rumunsku, ke? priemerná suma finan?ných aktív na obyvate?a tvorila len 21.000 eur,“ priblížili.
Okrem toho nie sú pod?a nich ideálne ani finan?né nástroje, v ktorých obyvatelia krajiny svoje úspory držia. „Na jednej strane je síce pochopite?né, že ak sú úspory nízke, nemôžu by? napríklad všetky investované v rizikových akciových fondoch – domácnosti potrebujú aj likvidnejšiu a menej kolísavú formu úložiek, no v držaní zdrojov v hotovosti ?i na bežnom ú?te v banke, kde ni? nezarábajú, patríme za predvla?ajšok na piatu prie?ku z krajín európskej dvadsa?sedmi?ky. Slovenské domácnosti takto držia až takmer polovicu svojho finan?ného majetku. Ke?že bežná inflácia sa u nás pohybuje v rozmedzí 2-3 % ro?ne, takto uložené úspory obyvate?om spolu s ?asom reálne strácajú na hodnote,“ zhodnotila VÚB banka.
Zdroj feed teraz.sk
