NIKDY SOM NEMAL PROBLÉMY S POLÍCIOU, ANI ONA SO MNOU
Rozmýšľam čim to asi je, že som sa nikdy nestretol s brutalitou polície, práve naopak. Nikdy som v obchode nekradol, nielen alkohol ale vôbec nič. Nikdy som na štadióne nehádzal dymovnice alebo iné predmety na ihrisko, nikdy som sa nebil s fanúšikmi iného mužstva, ako šofér dodržiavam rýchlosti, dňom aj nocou predpisovo svietim, používam bezpečnostné pásy, mám v aute predpísanú výbavu, ako abstinent jazdím s 0 promile alkoholu v krvi, nikdy som sa v podniku neopil a nevyvolal žiadnu šartvátku alebo slovnú či pästnú potýčku, nikdy som nikoho neobťažoval, nikdy som v záhradkárskej kolónii nevykrádal chatky, nikdy som nepožil a nepredával žiadne drogy a nikdy som nikoho neznásilnil. Tak neviem, ale z nejakého zvláštneho dôvodu som zatiaľ v mojom živote naozaj doteraz nenarazil na agresívneho alebo brutálneho policajta.
Mám dokonca obavu, že ak by bol každý ako ja, počet policajtov by sa v našom štáte mohol znížiť na pár zanedbateľných stoviek, aj to viac menej iba policajtov dopravných. Štát by ušetril obrovské peniaze, dokonca by mohli zaniknúť aj prokuratúry a súdy, čo by bola ďalšia veľká úspora v štátnom rozpočte a peniaze by sa mohli komplet presmerovať do zdravotníctva. Neprichádza do úvahy, že by mi nejaký policajt spôsobil opuch mozgu s fatálnym koncom.
Ak ste na tom podobne aj vy, možno nie som ojedinelý prípad. Mám podozrenie, že nás asi bude takých viac, len neviem či sme v menšine alebo väčšine. To zatiaľ neviem a nemám to ani odkiaľ zistiť. Mňa dokonca nezastavujú ani len dopravní policajti, čo ja osobne považujem za diskrimináciu, lebo aj ja, ktorý som si celý život platil dane, by som aspoň občas chcel fúkať do testera, ale nič. Je to spravodlivé? Nie je. A je jedno kde som, všade je to rovnaké, lebo ani vo vlaku sa o mňa železničná polícia nezaujíma….asi vzbudzujem dôveru či čo. Takže takto sa veci majú a môj doterajší vzťah k polícii považujem za bezporuchový a zatiaľ vcelku uspokojivý.