„Rada pre mediálne služby bola ur?ená ako kontaktný bod pre komunikáciu s platformami. Vyplýva jej to priamo z pôsobnosti ur?enej zákonom o mediálnych službách,“ povedala Michel?íková. Vysvetlila, že rada má „spolupracova? s on-line platformami na zdie?anie obsahu pri efektívnom, proporcionálnom a nediskrimina?nom uplat?ovaní pravidiel poskytovania ich služieb“. Za kontaktný bod ur?ili RpMS tiež z dôvodu, že vzh?adom na svoje postavenie a pracovnú agendu v Európskej skupine regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) mala vytvorené pracovné kontakty s predstavite?mi platforiem.
„Eskalovanie príspevkov bolo oficiálnou agendou, Rada pre mediálne služby ju pravidelne reportovala okrem iného aj v rámci výro?ných správ predkladaných na schválenie Národnej rade SR,“ tvrdí Michel?íková. RpMS bola pod?a nej tiež prizvaná do medzirezortnej pracovnej skupiny k posilneniu právnej ochrany verejne ?inných osôb. „Na jej zasadnutí boli práve príspevky takéhoto charakteru uvádzané ako príklad potreby sprísnenia, respektíve vytvorenia príslušnej legislatívy,“ dodala.
Rada pre mediálne služby deklarovala, že v prípade auditu, poskytne sú?innos? každému, kto o to požiada.
Šutaj Eštok tvrdí, že vlády v rokoch 2022 až 2023 zneužívali na manipulovanie s verejnou mienkou štátne a verejné inštitúcie. Niektoré inštitúcie mali žiada? spolo?nos? Meta, aby na svojej sociálnej sieti mazala ur?ité príspevky. „Predstavitelia vlády Eduarda Hegera aj ?udovíta Ódora žiadali online platformy, ako je Facebook, aby príspevky, ktoré boli pre nich nepohodlné, blokovali, prípadne mazali a mazali aj celé ú?ty,“ skonštatoval. Upozornil na to, že mazanie sa týkalo konkrétneho okruhu tém. Predseda Hlasu tiež chce audit v RpMS.
Zdroj feed teraz.sk
