Túto zmenu, ktorá zárove? predlžuje funk?né obdobie prezidenta tejto stredoamerickej krajiny z piatich na šes? rokov, navrhol sám Ortega, na ktorého boli uvalené sankcie za porušovanie ?udských práv.
Nikaragujské Národné zhromaždenie je ovládané Ortegovou stranou Sandinovský front národného oslobodenia (FSLN) a šéf parlamentu Gustavo Porras uviedol, že opatrenie bolo schválené „jednomyse?ne“. Je takmer isté, že v januári prejde i druhým ?ítaním.
Ortega (79) uplat?uje ?oraz autoritárskejšie praktiky a s pomocou svojej vplyvnej manželky, 73-ro?nej viceprezidentky Rosario Murillovej, sprís?uje kontrolu nad všetkými sektormi štátu.
Tento bývalý partizán bol prvýkrát prezidentom v rokoch 1985 – 1990 a k moci sa vrátil v roku 2007. Nikaragujské úrady odvtedy uväznili stovky skuto?ných aj domnelých odporcov jeho režimu.
Ortegova vláda sa zameriava na kritikov a od masových protestov v roku 2018, pri ktorých pod?a odhadov OSN zahynulo približne 300 ?udí, zatvorila viac ako 5000 mimovládnych organizácií. Tisíce Nikaraguj?anov utiekli do exilu a režim je pod sankciami USA a EÚ. Vä?šina nezávislých a opozi?ných médií teraz pôsobí v zahrani?í.
Ústavná novela tiež stanovuje, že „zradcovia vlasti“ môžu by? zbavení ob?ianstva, ako to už Ortegova vláda urobila so stovkami politikov, novinárov, intelektuálov a aktivistov, ktorí sú vnímaní ako oponenti.
Novela zárove? dáva „spoluprezidentom“ právomoc koordinova? všetky „zákonodarné, súdne, volebné, kontrolné a dozorné orgány, a to regionálne i komunálne“. Posilnia sa aj kompetencie polície a armády. Reforma zvyšuje i úrove? výkonnej moci nad médiami.
Organizácia amerických štátov (OAS) – regionálny diplomatický orgán – uviedla, že Ortega a Murillová chcú týmto opatrením „zvýši? svoju absolútnu kontrolu nad štátom a udrža? si svoje mocenské postavenie“.
Zdroj feed teraz.sk
