Túto zmenu, ktorá zároveň predlžuje funkčné obdobie prezidenta tejto stredoamerickej krajiny z piatich na šesť rokov, navrhol sám Ortega, na ktorého boli uvalené sankcie za porušovanie ľudských práv.
Nikaragujské Národné zhromaždenie je ovládané Ortegovou stranou Sandinovský front národného oslobodenia (FSLN) a šéf parlamentu Gustavo Porras uviedol, že opatrenie bolo schválené „jednomyseľne“. Je takmer isté, že v januári prejde i druhým čítaním.
Ortega (79) uplatňuje čoraz autoritárskejšie praktiky a s pomocou svojej vplyvnej manželky, 73-ročnej viceprezidentky Rosario Murillovej, sprísňuje kontrolu nad všetkými sektormi štátu.
Tento bývalý partizán bol prvýkrát prezidentom v rokoch 1985 – 1990 a k moci sa vrátil v roku 2007. Nikaragujské úrady odvtedy uväznili stovky skutočných aj domnelých odporcov jeho režimu.
Ortegova vláda sa zameriava na kritikov a od masových protestov v roku 2018, pri ktorých podľa odhadov OSN zahynulo približne 300 ľudí, zatvorila viac ako 5000 mimovládnych organizácií. Tisíce Nikaragujčanov utiekli do exilu a režim je pod sankciami USA a EÚ. Väčšina nezávislých a opozičných médií teraz pôsobí v zahraničí.
Ústavná novela tiež stanovuje, že „zradcovia vlasti“ môžu byť zbavení občianstva, ako to už Ortegova vláda urobila so stovkami politikov, novinárov, intelektuálov a aktivistov, ktorí sú vnímaní ako oponenti.
Novela zároveň dáva „spoluprezidentom“ právomoc koordinovať všetky „zákonodarné, súdne, volebné, kontrolné a dozorné orgány, a to regionálne i komunálne“. Posilnia sa aj kompetencie polície a armády. Reforma zvyšuje i úroveň výkonnej moci nad médiami.
Organizácia amerických štátov (OAS) – regionálny diplomatický orgán – uviedla, že Ortega a Murillová chcú týmto opatrením „zvýšiť svoju absolútnu kontrolu nad štátom a udržať si svoje mocenské postavenie“.
Zdroj feed teraz.sk
