Pod?a rozhodnutia Spolkového ústavného súdu je tajné sledovanie, ktoré zah??a kontakty podozrivého, závažným narušením práv. Takisto sú nedostato?né zábezpeky v trestnoprávnych predpisoch, ke?že nedokážu zaisti? bezprostrednú blízkos? vo vz?ahu k vyšetrovanému trestnému ?inu alebo hrozbe.
Na uchovávanie osobných údajov políciou sú potrebné nové obmedzenia, rozhodol súd. Napríklad obvinenia vo?i osobe v minulosti neposta?ujú na to, aby sa stanovil dostato?ne pravdepodobný vz?ah s budúcimi trestnými ?inmi.
Na ústavný súd sa obrátila ?udskoprávna organizácia GFF s argumentom, že na zber a uchovávanie údajov sú potrebné konkrétne ústavné normy. Rozhodnutie preto ozna?ila za „úspech pre ob?ianske slobody“ a povedala, že to posilní práva osôb, ktoré budú ma? vä?šiu kontrolu nad svojimi osobnými údajmi. Organizácia vyzvala nemeckých politikov, aby vypracovali nové zákony, ktoré konkrétnejšie a presnejšie zadefinujú právomoci polície v oblasti monitorovania osôb.
Ústavný súd v roku 2016 rozhodol, že ?asti zákona o právomociach polície v oblasti monitorovania sú neústavné. Zákonodarcovia ich na základe tohto rozhodnutia v roku 2017 prepracovali, avšak pod?a utorkového rozhodnutia súdu je najnovšia verzia zákona z ústavného h?adiska aj na?alej problematická.
Zdroj feed teraz.sk
