Evolučná biologička Abby Grace Drakeová a jej kolegovia naskenovali 1810 lebiek mačiek, psov a ich divokých príbuzných a pri porovnávaní snímok zistili, že mnoho plemien mačiek a psov má podobný tvar lebky, hoci ide o rozdielne živočíšne druhy.
V evolučnej biológii pojem divergencia označuje postupnú odlišnosť živočíšnych druhov, ktoré sa vyvinuli zo spoločného dávneho predka. Ako sa postupne prispôsobovali rôznym prostrediam v ktorých žili, vyvíjali sa u nich rozdielne nové vlastnosti a vonkajšie znaky. Tento proces sa označuje ako divergentná evolúcia.
Konvergencia v tomto prípade znamená väčšiu podobnosť. V tomto prípade sa aj u nepríbuzných druhov pod vplyvom rovnakých tlakov okolitého prostredia vyvinú veľmi podobné vonkajšie znaky.
U perzských mačiek a mopslíkov to vidno na tvare lebky a plochejšej tvárovej časti. Pričinil sa o tom človek výberom plemenných zvierat. Pre potvrdenie hypotézy Drakeová s kolegami analyzovali 3D skeny lebiek z múzejných expozícií, veterinárnych fakúlt a digitálnych archívov. Boli to domáce mačky mnohých plemien s rôznym tvarom lebky a psy viac ako 100 plemien. Pre ľudský zásah pri ich množení vyzerajú niektoré podobne.
Človeku poskytla vlastná evolúcia vyššiu citlivosť na signály zraniteľnosti a núdze, aby sa lepšie postaral o vlastné mláďatá. Napríklad zaoblené líčka a rozšírené oči bábätiek sú známe ako sociálne uvoľňovače. U dospelých ľudí spúšťajú starostlivé správanie vrátane rozprávania vyšším tónom. A to sa prenieslo aj na domestifikované zvieratá: ak takto vizuálne pôsobia, majú výhodu pri získavaní ľudskej pozornosti.
Ploché „tváre“ a zmena tvaru lebky viedla aj k rozsiahlym zdravotným problémom týchto plemien vrátane ťažkostí s dýchaním, neurologickým ochoreniam a komplikáciám pri prirodzenom pôrode. Výbor pre dobré životné podmienky zvierat pri vláde Spojeného kráľovstva preto poskytuje nezávislé odborné poradenstvo, aby pokračovanie v selekčnom šľachtení takýchto druhov ďalej nezhoršovalo súčasné problémy zvierat.
Zdroj feed teraz.sk
