Nicolae Ceaušescu sa narodil 26. januára 1918 v meste?ku Scornicešti. Už ako chlapec odišiel do Bukurešti, kde pracoval ako obuvnícky u?e?. Ke? mal 14 rokov vstúpil do vtedy ilegálnej komunistickej strany, v nasledujúcom roku ho prvýkrát uväznili.
K moci sa dostal v roku 1965, ke? bol zvolený za generálneho tajomníka Rumunskej robotníckej strany, ktorú prakticky vzápätí premenoval na Komunistickú stranu Rumunska.
V za?iatkoch svojej vlády sa snažil o liberalizáciu a v rámci socialistického bloku za?al uplat?ova? na Moskve nezávislejšiu politiku. V auguste 1966 ho nazval prestížny týždenník The Economist „de Gaullom východnej Európy“ a v roku 1968 bol dokonca ozna?ovaný za „najob?úbenejšieho komunistu“ Západu. V auguste 1968 totiž odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ?eskoslovenska, na ktorej sa Rumunsko ako jediný ?lenský štát tohto paktu nepodie?alo.
„Rumunský komunistický režim Nicolae Ceaušesca mal svoje špecifické odtiene a miernymi nuansami sa vymykal zo šedivosti komunistických režimov moskovských satelitov najmä v sedemdesiatych a na za?iatku osemdesiatych rokov. Avšak, a to je rovnako dôležité, Ceaušescu ´pestoval´ aj neskonalý kult svojej osobnosti,“ napísal v knihe Rivali a partneri studenej éry riadite? Historického ústavu SAV Slavomír Michálek.
V roku 1974 bol iba kvôli nemu vytvorený post prezidenta a Nicolae Ceaušescu, o bezpe?nos? ktorého sa starala obávaná tajná služba Securitate, sa stal doživotnou hlavou štátu s neobmedzenou mocou. V tomto období za?al rozde?ova? významné posty svojim najbližším príbuzným a osobným priate?om. Jeho manželka Elena sa stala šéfkou akadémie vied, hoci vychodila iba štyri triedy základnej školy a jedinú jednotku na vysved?ení mala z vyšívania.
V znamení budovania jeho kultu osobnosti sa niesli celé 70. roky. Zatia??o Rumuni zvádzali každodenný boj o kúsok chleba, diktátor budoval rôzne megalomanské stavby, ako napríklad „Palác ?udu“ v Bukurešti. Po americkom Pentagone ide údajne o druhú najvä?šiu administratívnu budovu na svete.
Snažil sa presadi? projekt tzv. systematizácie rumunského vidieka, ktorá spo?ívala v zbúraní dedín a pres?ahovaní ich obyvate?ov do novovybudovaných miest, ?ím chcel získa? viac po?nohospodárskej pôdy.
Za?iatkom 80. rokov bola krajina na tom ekonomicky tak zle, že sa musel zavies? prídelový systém, vykurovanie bytov bolo povolené len na približne 12 stup?ov a benzín sa tankoval na prídel.
Rozbuškou pádu Ceaušescovho režimu sa stali nepokoje 16. decembra 1989 v meste Temešvár. Vyvolalo ich suspendovanie kalvínskeho k?aza Lászlóá T?késa, duchovného vodcu ma?arskej menšiny v Sedmohradsku, a snaha úradov vys?ahova? ho z farského domu. Vlna protestov sa postupne rozšírila aj do ?alších rumunských miest, vrátane Bukurešti.
Ceausescu si vážnos? situácie neuvedomoval a žil v sebaklame, že je stále „synom rumunského ?udu“. Preto zvolal na 21. decembra do Bukurešti ve?ký míting. Lenže stalo sa dovtedy nie?o nevídané – po?as prejavu z balkóna Ústredného výboru Komunistickej strany Rumunska, na tzv. Palácovom námestí, ho dav vypískal a nedovolil mu prejav dokon?i?.
Diktátor sa nevedel spamäta? z neúspešného pokusu prehovori? k zhromaždenému davu. Odmietol politické riešenie krízy a uprednostnil brutálny vojenský zásah. Násilné zákroky proti demonštrantom si v tom období vyžiadali celkove viac ako 1100 obetí.
Takmer štvr?storo?ie panovania neobmedzeného vládcu Rumunska sa zrútilo po?as piatich decembrových dní. Snažil sa utiec?, ale po dolapení nasledoval kontroverzne rýchly „súdny“ proces a rozsudok smrti. Okamžite ho aj vykonali a d?a 25. decembra 1989 bol Nicolae Ceaušescu aj so svojou ženou Elenou zastrelený pri múre v kasár?ach v meste Targovište.
Zdroj feed teraz.sk
