Zrejme si to vo svojej hysterickej zaujatosti vôbec neuvedomujú, ale simplexní organizátori piatkových protivládnych protestov okolo groteskne dezorientovanej fanatičky Štasselovej, postupujúci podľa e-mailového manuálu, zachádzajú do takých nezmyselných extrémov, že je to nielen krajne nechutné, ale v konečnom dôsledku už doslova kontraproduktívne ak im ide úprimne o podporu posilňovania pozitívneho vzťahu verejnosti k obom medzinárodným organizáciám, o ktorých počúvame ad nauseam najmenej tridsať razy denne sedem dní v týždni stále dokola, že sme a musím v nich zostať navždy pevne ukotvení, nech sa s nimi, a s nami v nich, deje čokoľvek.
Prepálili to, a budú v tom zrejme ďalej pokračovať a ešte to aj stupňovať, lebo v snahe diskreditovať premiéra Fica a jeho vládny kabinet až do krajnosti doslova otravujú spoločnosť svojím primitívnym štvaním, na ktoré zneužívajú ako zbraň hromadného ničenia psychiky verejnosti členstvo Slovenska v EÚ a NATO. Toto totiž nerobili dokonca ani komunisti, že by nám s takým obsedantným zápalom diktovali, že „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. Bolo to síce nad pódiom na dlhých červených transparentoch pri rôznych konferenciách, ale že by sa to do omrzenia omieľalo a otrieskavalo ľuďom o hlavu v médiách ako prikázaná dogma spôsobom, ako sa to deje dnes, to určite nik takto stupídne nerobil. Ja sa teraz nebudem hrať na človeka, ktorý by bol býval nadšenec nášho povinného vzťahu so Sovietskym zväzom, lebo som ním nikdy nebol. A nebol som ním práve preto, lebo moje vnútorné lipnutie na slobode myslenia v mojej vlastnej kotrbe malo právo prednosti v jazde a celkom prirodzene sa bránilo vnucovaniu čohokoľvek bez ohľadu na to, či s tým súhlasím alebo nie. Nakoniec sa to aj verejnosti sprotivilo do takej miery, že sa to obrátilo proti samotnému vzťahu so Sovietskym zväzom, až z večnosti nezostalo z večera do rána nič. Lenže iba pár mesiacov po novembri 1989 sme prešli do rovnakého extrému, ibaže s opačným azimutom, a dnes to zachádza do ešte väčšieho extrému v porovnaní s tým, čo tu bolo kedysi. Vnucovanie povinnej lásky k čomukoľvek je škodlivé a nakoniec to zákonite vyvolá presne opačný efekt, než si Orwellovskí propagandisti želajú.
Ale dobre, chápem, že každý z nás je iný a ja v zásade naozaj nemám nič proti slobodnému pohybu osôb a tovaru a možnosti cestovať hore dolu krížom krážom po svete ako kedysi Zigmund a Hanzelka a prípadne si hľadať prácu alebo školu kdesi v Anglicku alebo v Nemecku a usadiť sa tam nadlho alebo dokonca natrvalo. Veď kto chce kam, pomôžme mu tam. Ale tvrdiť, ako to robia pódioví blázni okolo Štasselovej, že mladí dnes utekajú do zahraničia kvôli Ficovi, je stupídna opozičná lož lebo ja som o tom masovom utekaní mladých do zahraničia hovoril aj sám verejne na konferencii ministerke práce a sociálnych vecí Radičovej v roku 2005 keď bola členkou Dzurindovho kabinetu a mladí odchádzali húfne zo Slovensko bez ohľadu na to, kto tu náhodou vládne alebo nevládne. Mladí majú jednoducho tuláctvo a „vôňu diaľav“ v krvi, to je všetko. To isté som na plnú hubu povedal Demešovi a hysterickej štátnej tajomníčke Magde Vášáryovej aj z pléna na pamätnej konferencii v na prasknutie naplnenej sále ministerstva zahraničných vecí v deň, keď tu bol v roku 2005 samit Bush-Putin a okrem oboch lídrov veľmocí tu vtedy boli zaparkované prakticky aj všetky svetové médiá. Nemám rád otrepané, vágne alebo vyslovene falošné drísty, lebo som od malička „nedristový“ a mám navyše v sebe ešte aj tú vrodenú drzosť a odvahu, že si poviem svoj názor nahlas, aj keby bol v sále jediný.
Na záver, už to vidím okolo seba aj tu na Kysuciach, že rozumní ľudia s mozgom v hlave namiesto špiku začínajú byť znechutení a dokonca v nejednom prípade až averzívni na to ustavičné monotónne omieľanie o našom pevnom a nemennom ukotvení v NATO a EÚ.
Zdroj telegram
