Pod?a National Oceanic and Atmospheric Administration približne polovica zemského kyslíka pochádza z oceánu. Produkcia môže by? zvy?ajne spojená s oceánskym planktónom, unášanými rastlinami, riasami a ur?itými baktériami, pri?om všetky štyri sú schopné fotosyntézy.
Vedci pátrajú po vysvetlení pomerne zvláštneho javu: na dne Tichého oceánu sa z neznámeho zdroja produkuje ve?ké množstvo kyslíka. Zistenie je prinajmenšom zvláštne, ak vezmeme do úvahy, že fotosyntéza je v takých hlbokých, temných h?bkach nemožná.
„Na planéte máme iný zdroj kyslíka, než je fotosyntéza,“ povedal Andrew Sweetman, spoluautor štúdie a ekológ morského dna zo Škótskej asociácie pre morské vedy v Obane vo Ve?kej Británii.
Dodáva, že zistenia by mohli ma? dôsledky na pochopenie toho, ako sa prvýkrát za?al život na Zemi, ako aj na možný vplyv hlbokomorskej ?ažby v regióne.
Sweetman prvýkrát pozorovali tento jav v roku 2013 pri štúdiu Clarion-Clippertonovej zóny, ?o je oblas? medzi Mexikom a Havajom. V tom ?ase Sweetman veril, že má chybné vybavenie, ke? mu to ukázalo, že na morskom dne sa vyrába kyslík.
Donald Canfield, biogeochemik z University of Southern Denmark v Odense, povedal, že pozorovanie je „fascinujúce“, ale dodal, že je „frustrujúce, pretože vyvoláva ve?a otázok a málo odpovedí“.
Záhadný jav prvýkrát pozorovaný v roku 2013 na palube plavidla v od?ahlej ?asti Tichého oceánu sa zdal taký absurdný, že presved?il oceánskeho vedca Andrewa Sweetmana, že jeho monitorovacie zariadenie je chybné.
— Správy ABC7 (@abc7newsbayarea) 23. júla 2024
Skupina výskumníkov, ktorých štúdia bola zverejnená v pondelok v Prírodaverí, že elektrochemickú aktivitu vytvárajú polymetalické uzliny vyrobené z mangánu a železa. Tieto uzliny vyzerajú trochu ako hrudky uhlia a predpokladá sa, že sú zodpovedné za štiepenie molekúl H2O.
Uzlíky si vyžiadali milióny rokov na vytvorenie a sú vyrobené z minerálov, ktoré možno použi? na výrobu batérií, ?ím sa zvyšuje možnos?, že o objav prejavia záujem ?ažobné spolo?nosti.
Ale zatia? ?o tieto minerály by mohli pomôc? pri prechode na zelenú energiu, environmentálni vedci a aktivisti sa domnievajú, že hlbokomorská ?ažba by mohla naruši? ekosystémy nepredvídate?ným spôsobom a ovplyvni? schopnos? oceánu chráni? našu planétu pred ú?inkami klimatických zmien. ?ažba, ktorá prebiehala v r 80. roky 20. storo?ia zanechali po sebe prostredie, v ktorom sa pod?a morských biológov nedokázali spamäta? ani baktérie.
