Cie?om pod?a neho nie je robi? ve?ké zmeny len preto, aby ministerstvo mohlo prezentova? reformy. Naopak, rezort chce nadviaza? na tie kroky predchodcov Tomáša Druckera, ktoré sa v praxi osved?ili a doplni? ich novými koncep?nými opatreniami. „Zmien, ktoré momentálne predkladáme, je okolo 89, aj preto sme tomu dali prívlastok Nežná revolúcia v školstve,“ poznamenal Drucker.
Tempo inovácií, ktoré dnes vstupujú do života ?udí, sa pod?a neho stále zrých?uje a dnešní mladí ?udia budú musie? by? pripravení na omnoho vä?šiu dynamiku zmien, akej boli vystavení ich rodi?ia. „Nepotrebujú sa u?i? naspamä?, ale potrebujú vedie? aplikova? veci, vedie? sa ve?mi rýchlo prispôsobi?, dou?i?, zmeni?,“ konštatoval minister.
S tým súvisí dôraz na získavanie zru?ností, ktorý by sa mal za?a? ?o najskôr, už v predškolskom veku. „Ve?ká reforma, ktorá sa teraz pripravuje, od januára nového roku by mala plati?, je zmena financovania materských škôl. Deti budú ma? od septembra tohto roku právo na miesto v materskej škole od štyroch rokov, od troch rokov to bude od januára,“ konštatoval Drucker.
Cie?om pod?a neho nie je iba to, aby sa deti dostali do výchovy a vzdelávania ?ím skôr, ale aj to, aby sa to týkalo ?ím vä?šieho po?tu detí. „Za desiatky miliónov eur sa teraz stavajú nové škôlky. Z plánu obnovy, ke? som prišiel, sa plnili tie veci možno na 15 percent. Dnes máme uzatvorené výzvy na 100 percent,“ tvrdí minister.
Kurikulárna reforma na základných školách by sa pod?a neho mala viac ako obsahu u?iva týka? práve získavania zru?ností. „Deti majú stále vä?ší problém s gramotnos?ou. Nau?íte ich po?íta? príklad a ke? im ho dáte vo forme slovnej úlohy, tak to nezvládajú,“ povedal.
Na Slovensku vznikla popri iných menšinových školách ako pilotný projekt aj prvá škola s vyu?ovacím jazykom rómskym. Pod?a ministra túto možnos? aj pre rómsku menšinu otvorila kodifikácia rómskeho jazyka. Drucker odmieta, že by takáto škola zhoršila šance detí na integráciu do majoritnej spolo?nosti. Naopak, ak die?a prežije celé detstvo v inojazy?nom prostredí, je pre neho pod?a ministra náro?né nastúpi? do procesu vzdelávania kompletne v slovenskom jazyku.
Ministerstvo pod?a neho musí najmä na základných a stredných školách dohá?a? aj výpadky vo vzdelávaní, ktoré vznikli po?as covidu. „Zasiahlo to celý svet, to vidie? aj na PISA testoch. Žia?, Slovensko má ešte horšie výsledky ako ve?ká ?as? Európy,“ tvrdí Drucker.
Rezort preto pod?a neho musí sú?asne rieši? akútne problémy, vrátane následkov epidémie covidu, ale aj dlhodobé problémy školstva, ktorých zvládnutie sa v praxi prejaví až v dlhoro?nom kontexte. „Od materských škôl cez základné a stredné školy až po vysoké školstvo, všetko musíme rieši?,“ konštatoval minister.
Ministertvo školstva pod?a neho rozbieha optimalizáciu siete stredných škôl s cie?om integrova? malé školy do vä?ších celkov, ktoré budú schopné pri príprave študentov efektívnejšie spolupracova? so zamestnávate?mi v regióne. „Nie je cie?om zatvori? niekde napríklad u?ilište, ale dosta? pod jednu strechu viacero menších škôl,“ tvrdí. Do budúcnosti rezort uvažuje aj o zavedení matematiky ako povinnej sú?asti maturitných skúšok. Zmena pod?a neho nepríde skokovo zo d?a na de?, ale chcú vopred avizova?, akým spôsobom na ministerstve uvažujú.
Rezort školstva sa pod?a neho systematicky snaží podporova? štúdium na tých stredoškolských a vysokoškolských odboroch, kde samotný trh práce signalizuje nedostatok odborníkov. „Sú to elektrotechnici, stavbári, strojári, ale aj lekári, u?itelia ?i energetici,“ konštatuje Drucker. Ministerstvo pod?a neho realizuje opatrenia jednak na podporu vysokých škôl, ktoré týchto odborníkov pripravujú, jednak na podporu študentov nedostatkových odborov, napríklad formou štipendií.
Neustále inovácie a stále rýchlejšie tempo zmien pod?a Druckera vytvára tlak aj na reformu celoživotného vzdelávania, ktorú ministertvo tiež rozbieha. „Zmien je ve?a, celoživotné vzdelávanie, optimalizácia siete stredných škôl a ?alšie veci, všetko momentálne v jednom ve?kom balíku,“ zhrnul.
Zdroj feed teraz.sk
