Miloslav Šimek sa narodil 7. marca 1940 v Prahe. Vyštudoval pedagogický inštitút, kombináciu čeština, dejepis, výtvarná a občianska výchova. Pôvodne chcel ísť na Právnickú fakultu, ale pre „zlý“ kádrový profil ho neprijali – otec bol bankový úradník, matka učila cudzie jazyky.
Na vysokej škole sa zoznámil s Jiřím Grossmannom, s ktorým vytvoril humoristickú dvojicu. Počas vojenskej služby založil divadelný súbor Vojenské Jeviště (VOJ). Po návrate do civilu sa vrátil k spolupráci s Grossmannom. Najskôr vystupovali v klube Olympik a v Divadle Sluníčko v Detskom dome Na Příkopě. Ich spoločné poviedky, dialógy a scénky zaujali natoľko, že Jiří Suchý navrhol dvojici v roku 1967 angažmán už v tom období legendárnom divadle Semafor (skratka SEdmMAlýchFORem).
Nasledujúci rok po príchode do divadla Semafor sa začala zlatá éra legendárnych programov s názvom Návštěvní den plných paródie, čierneho humoru a pesničiek. Ich vystúpenia boli založené najmä na krátkych scénkach, poviedkach a parodických rozhovoroch na najrôznejšie témy. Predstavenia spestrovali svojimi piesňami Naďa Urbánková, Miluše Voborníková či Pavel Bobek. Š+G slávili úspechy až do smrti Jiřího Grossmanna (zomrel ako 30-ročný 5. decembra 1971).
Dvojica tvorila v pražskej kaviarni Slavia, kde mali svoj obľúbený stolík. „My sme ten stolík nazývali ´tradičný´ a Jirka dokonca vyryl zospodu do toho stolíka monogram. Veľmi rád by som ten stolík dnes mal, neviem však kde skončil… Zvyčajne sme si povedali čo nového, povedali sme si všetky novinky, potom sme vybrali bloky, tuštičky a povedali sme si názov poviedky. To bolo naše – najskôr vymyslieť názov,“ zaspomínal si Miloslav Šimek v roku 2000 v dokumente Drahý můj Jiří Grossmann, ktorý vyrobila Česká televízia Televízne štúdio Ostrava.
Kolegovia, ale predovšetkým režisér Ján Roháč presvedčili Šimka, aby ani po smrti Jiřího Grossmanna neskončil s kariérou a využíval svoj potenciál ďalej. Spolupracoval s Luďkom Sobotom a Petrom Nárožným. Spolupráca Šimka so Sobotom trvala 15 rokov. Od roku 1986 vytvoril hereckú dvojicu s Jiřím Krampolom. Z divadla Semafor v roku 1990 napokon odišiel, pretože Jiří Suchý sa rozhodol vrátiť súboru jeho pôvodnú poetiku.
Príležitostne účinkoval aj vo filme. Prvýkrát sa objavil na filmovom plátne v roku 1962 v dráme režiséra Zbyňka Brynycha Neschovávejte se, když prší. Postavu riaditeľa malého divadla si v roku 1977 zahral v komédii Ladislava Rychmana Jen ho nechte, ať se bojí. V tom istom roku sa objavil tiež v komédii režiséra Milana Muchnu Hop – a je tu lidoop. V roku 1981 ho do filmu Buldoci a třešně obsadil Juraj Herz a zahral si tiež vo filme Drahomíry Královej Kam doskáče ranní ptáče, ktorý mal premiéru v roku 1987.
Po odchode z divadla Semafor založil Miloslav Šimek v roku 1990 vlastné Divadlo Jiřího Grossmanna, v ktorom vystupoval až do svojej smrti s bývalou televíznou a rozhlasovou moderátorkou Zuzanou Bubílkovou. Od roku 1995 účinkovali v politicko-satirickom programe S politiky netančím a od roku 2000 vo voľnom pokračovaní Politické harašení aneb S politiky stále netančíme.
Miloslav Šimek, ktorý štyri desaťročia zabával divákov, tak v divadle Semafor, ako aj na televíznych obrazovkách, zomrel na leukémiu 16. februára 2004 v Prahe vo veku 63 rokov. Iróniou osudu je, že mal rovnakú smrteľnú chorobu ako jeho veľký priateľ Jiří Grossmann.
Zdroj:
www.semafor.cz
https://www.ceskatelevize.cz/porady/1002144261-nevyjasnena-umrti/400223100031001
Zdroj feed teraz.sk
