Nevyjednávajte proti sebe, ľavičiari

Ak je požadovaná cena mnohonásobne vyššia, ako ste ochotní zaplatiť, jednoducho odíďte. Stratosférické ceny do značnej miery eliminujú šance, že sa vám podarí dohodnúť. Váš čas je lepšie stráviť dohadovaním sa s iným predajcom. V ostatných prípadoch ponúknite nízku rýchlosť a pracujte smerom k strednej ceste.

V politike majú liberáli tendenciu vyjednávať sami proti sebe. Namiesto presadzovania radikálnych zmien začínajú demokrati s inkrementalistickým prístupom, ktorý zohľadňuje protiponuku ich konzervatívnych oponentov a začína odtiaľ. Keďže pravica je agresívna, posúvajú sa späť do bodu, že výsledná zmena je menším zlepšením, ktoré je v mnohých prípadoch také malé, že ide o chybu zaokrúhľovania. Obamov úvodný krok v diskusii o reforme zdravotníctva ilustruje tento fenomén.

Vieme, s čím sme skončili: Obamacare, pôvodne vyvinutý pravicovou nadáciou Heritage Foundation, je schéma voľného trhu, ktorá uprednostňuje zisky poisťovní, spolieha sa na úspory z rozsahu a predpokladá, že silná konkurencia zníži náklady. (V praxi je zdravotnícky biznis de facto monopolizovaný do tej miery, že existuje malý tlak na znižovanie cien. Priemysel je odrádzaný od účasti na verejnom sektore do takej miery, že len malá časť zdravotných plánov dostupných individuálne a prostredníctvom súkromných zamestnávateľov je možné zakúpiť na online trhu ACA.)

Ide o to, ako došlo k prípadu ACA, ktorý poznáme. Obama, ktorý na začiatku svojho prvého funkčného obdobia disponoval značným politickým kapitálom, sa rozhodol urobiť z reformy zdravotníctva svoju prvú hlavnú legislatívnu prioritu. Verejnosť, ktorá dlho zápasila s vysokými nákladmi na lekársku starostlivosť a lieky na predpis, podporovala naprieč straníckymi líniami.

Hneď z brány vyjednával Obama sám proti sebe. Hoci počas tejto kampane sľúbil, že ACA bude zahŕňať „verejnú voľbu“, tj právo pripojiť sa k tomu, čo Bernie Sanders nazval Medicare For All, súhlasil s tým, že to z návrhu zákona vypustí, pretože demokrati vysvetlili, že im chýba jeden hlas. senátu. Joe Lieberman, pravicový nezávislý senátor z Connecticutu, ktorý je domovom mnohých veľkých národných poisťovateľov, pohrozil, že opatrenie potopí prostredníctvom parlamentného manévru.

Namiesto toho, aby prinútil Liebermana a jeho republikánskych spojencov, aby vyhlásili, že odmietli populárny návrh zákona o významnej otázke, Obama upustil od verejnej voľby. Obama poznamenal, že verejná možnosť „sa stala zdrojom ideologického sporu medzi ľavicou a pravicou“. V každom prípade klamal: „Neviedol som kampaň na základe verejnej voľby.“ Dobrá správa: ACA prešiel. Neexistencia verejnej voľby bola však taká nepopulárna (88 % demokratov ju chcelo), že bola významným faktorom za povstaleckou kampaňou Bernieho Sandersa v roku 2016. Namiesto obrovského úspechu je Obamacare všeobecne vnímaná ako sklamanie. Prevažná väčšina Američanov tvrdí, že jeho zlyhanie ponechalo problém nevyriešený.

Krátko pred odchodom z úradu Obama navrhol, aby Kongres pridal verejnú opciu k ACA. Toto sa stane, keď vyjednávate sami proti sebe.

38 % Američanov, ktorí sú proti kapitalizmu – socialisti, komunisti, ľavicoví libertariáni a iní naľavo od Demokratickej strany – by si malo pozorne všímať opakované odmietnutie demokratov usilovať sa o veľké zmeny a následné zlyhania, ktoré v dôsledku toho nasledovali. Na rozdiel od demokratov, ktorí v Kongrese vyjednávajú proti republikánom, ktorí zdieľajú svoje základné politické hodnoty a predpoklady o vzťahu medzi pracujúcimi a ich prácou, militarizmom a sociálnymi prioritami, my zo súčasnej ľavice bojujeme za úplné zvrátenie systému.

Naším cieľom je revolúcia. Ale zatiaľ sme úplne dezorganizovaní. Neexistuje žiadna životaschopná ľavicová politická strana s revolučným zameraním, žiadne dobre financované vysoko distribuované médiá, ktoré by šírili správy a názory z nášho pohľadu. Nemáme, dokonca ani v takzvanej progresívnej „Čake“ v Snemovni reprezentantov, nula volených zástupcov, ktorí sa snažia o zrušenie kapitalizmu a uprednostňujú potreby a túžby ľudí. Bez týchto základných organizačných štruktúr alebo zatiaľ nerozvinutej organizačnej stratégie riadenej internetom, ktorá skracuje tradičné organizačné a agitačné stratégie na miestnej úrovni, nám emancipácia revolúciou bude aj naďalej unikať.

Medzitým musíme položiť základy pre revolučné podnietenie. V rámci konštruktov a obmedzení súčasného kapitalistického systému musíme odhaliť skutočnú povahu vlády, ktorá tvrdí, že je ľudom a pre ľudí, ale v skutočnosti nie je ničím iným ako Ponziho schémou, ktorá vyťahuje bohatstvo smerom nahor od chudobných a robotníckej triedy. až po tých maličkých na vrchole pyramídy. Môžeme a musíme to dosiahnuť odhalením vnútorných, samozrejmých rozporov systému.

Začína sa to otázkou, prečo nás mocnosti, ktoré opakovane a nepretržite nachádzajú miliardy dolárov za všemožné deštruktívne nezmysly – zahraničné vojny, skorumpovaných dodávateľov obrany, daňové úľavy ziskovým korporáciám – opakovane a nepretržite informujú, že peňazí nikdy nie je dosť uspokojiť základné ľudské potreby.

Vieme, že keď požadujeme, aby mal každý dostatok jedla, politické elity nás odmietli alebo ignorovali. Očakávame, že keď budeme požadovať, aby všetci boli ubytovaní, že nám bude povedané, aby sme to vypchali. Chápeme, že keď požadujeme, aby bol deň práce zaplatený spravodlivo, že žiadame o niečo, s čím nikdy nebudú súhlasiť – v skutočnosti to nemôžu, pretože by to zničilo ich a ich vnímanú identitu v štruktúre moci.

Požiadavky kladieme nie preto, že by sme si mysleli, že budú dosiahnuté v rámci tejto falošnej demokracie v parlamentnom štýle, ale preto, že budú bezdôvodne odmietnuté bez oprávneného dôvodu. Chceme, aby ľudia počuli, ako sa nás pýtame, a počuli, ako hovoria nie, znova a znova, aby sme odhalili ich a základnú povahu ich systému.

Preto nerokujeme. Sme nároční. Tí, ktorí požadujú, by mali vyzerať rozumne. Ale musíme byť aj ambiciózni. Naše požiadavky by mali byť dostatočne agresívne, aby sme boli skutočne spokojní, keby sme ich dosiahli, a nikdy by nemali byť také skromné, aby existovala šanca, že by ich vládnuce triedy niekedy vážne zvážili.

Nič menej ako dokonalý svet nepomôže.