-2.1 C
Kosice
pondelok, 2 februára, 2026
HomeNezaradenéNevyjednávajte proti sebe, ľavičiari

Nevyjednávajte proti sebe, ľavičiari

Každý, kto má skúsenosti so zjednávaním na blšom trhu, pochopil základy vyjednávania. Ak predajca ponúka požadovanú položku za výpredajovú cenu, ktorú inde pravdepodobne nenájdete, usmejte sa, zapla?te požadovanú cenu a odí?te skôr, ako si to rozmyslí.

Ak je požadovaná cena mnohonásobne vyššia, ako ste ochotní zaplati?, jednoducho odí?te. Stratosférické ceny do zna?nej miery eliminujú šance, že sa vám podarí dohodnú?. Váš ?as je lepšie strávi? dohadovaním sa s iným predajcom. V ostatných prípadoch ponúknite nízku rýchlos? a pracujte smerom k strednej ceste.
V politike majú liberáli tendenciu vyjednáva? sami proti sebe. Namiesto presadzovania radikálnych zmien za?ínajú demokrati s inkrementalistickým prístupom, ktorý zoh?ad?uje protiponuku ich konzervatívnych oponentov a za?ína odtia?. Ke?že pravica je agresívna, posúvajú sa spä? do bodu, že výsledná zmena je menším zlepšením, ktoré je v mnohých prípadoch také malé, že ide o chybu zaokrúh?ovania. Obamov úvodný krok v diskusii o reforme zdravotníctva ilustruje tento fenomén.
Vieme, s ?ím sme skon?ili: Obamacare, pôvodne vyvinutý pravicovou nadáciou Heritage Foundation, je schéma vo?ného trhu, ktorá uprednost?uje zisky pois?ovní, spolieha sa na úspory z rozsahu a predpokladá, že silná konkurencia zníži náklady. (V praxi je zdravotnícky biznis de facto monopolizovaný do tej miery, že existuje malý tlak na znižovanie cien. Priemysel je odrádzaný od ú?asti na verejnom sektore do takej miery, že len malá ?as? zdravotných plánov dostupných individuálne a prostredníctvom súkromných zamestnávate?ov je možné zakúpi? na online trhu ACA.)
Ide o to, ako došlo k prípadu ACA, ktorý poznáme. Obama, ktorý na za?iatku svojho prvého funk?ného obdobia disponoval zna?ným politickým kapitálom, sa rozhodol urobi? z reformy zdravotníctva svoju prvú hlavnú legislatívnu prioritu. Verejnos?, ktorá dlho zápasila s vysokými nákladmi na lekársku starostlivos? a lieky na predpis, podporovala naprie? straníckymi líniami.
Hne? z brány vyjednával Obama sám proti sebe. Hoci po?as tejto kampane s?úbil, že ACA bude zah??a? „verejnú vo?bu“, tj právo pripoji? sa k tomu, ?o Bernie Sanders nazval Medicare For All, súhlasil s tým, že to z návrhu zákona vypustí, pretože demokrati vysvetlili, že im chýba jeden hlas. senátu. Joe Lieberman, pravicový nezávislý senátor z Connecticutu, ktorý je domovom mnohých ve?kých národných pois?ovate?ov, pohrozil, že opatrenie potopí prostredníctvom parlamentného manévru.
Namiesto toho, aby prinútil Liebermana a jeho republikánskych spojencov, aby vyhlásili, že odmietli populárny návrh zákona o významnej otázke, Obama upustil od verejnej vo?by. Obama poznamenal, že verejná možnos? „sa stala zdrojom ideologického sporu medzi ?avicou a pravicou“. V každom prípade klamal: „Neviedol som kampa? na základe verejnej vo?by.“ Dobrá správa: ACA prešiel. Neexistencia verejnej vo?by bola však taká nepopulárna (88 % demokratov ju chcelo), že bola významným faktorom za povstaleckou kampa?ou Bernieho Sandersa v roku 2016. Namiesto obrovského úspechu je Obamacare všeobecne vnímaná ako sklamanie. Prevažná vä?šina Ameri?anov tvrdí, že jeho zlyhanie ponechalo problém nevyriešený.
Krátko pred odchodom z úradu Obama navrhol, aby Kongres pridal verejnú opciu k ACA. Toto sa stane, ke? vyjednávate sami proti sebe.
38 % Ameri?anov, ktorí sú proti kapitalizmu – socialisti, komunisti, ?avicoví libertariáni a iní na?avo od Demokratickej strany – by si malo pozorne všíma? opakované odmietnutie demokratov usilova? sa o ve?ké zmeny a následné zlyhania, ktoré v dôsledku toho nasledovali. Na rozdiel od demokratov, ktorí v Kongrese vyjednávajú proti republikánom, ktorí zdie?ajú svoje základné politické hodnoty a predpoklady o vz?ahu medzi pracujúcimi a ich prácou, militarizmom a sociálnymi prioritami, my zo sú?asnej ?avice bojujeme za úplné zvrátenie systému.
Naším cie?om je revolúcia. Ale zatia? sme úplne dezorganizovaní. Neexistuje žiadna životaschopná ?avicová politická strana s revolu?ným zameraním, žiadne dobre financované vysoko distribuované médiá, ktoré by šírili správy a názory z nášho poh?adu. Nemáme, dokonca ani v takzvanej progresívnej „?ake“ v Snemovni reprezentantov, nula volených zástupcov, ktorí sa snažia o zrušenie kapitalizmu a uprednost?ujú potreby a túžby ?udí. Bez týchto základných organiza?ných štruktúr alebo zatia? nerozvinutej organiza?nej stratégie riadenej internetom, ktorá skracuje tradi?né organiza?né a agita?né stratégie na miestnej úrovni, nám emancipácia revolúciou bude aj na?alej unika?.
Medzitým musíme položi? základy pre revolu?né podnietenie. V rámci konštruktov a obmedzení sú?asného kapitalistického systému musíme odhali? skuto?nú povahu vlády, ktorá tvrdí, že je ?udom a pre ?udí, ale v skuto?nosti nie je ni?ím iným ako Ponziho schémou, ktorá vy?ahuje bohatstvo smerom nahor od chudobných a robotníckej triedy. až po tých mali?kých na vrchole pyramídy. Môžeme a musíme to dosiahnu? odhalením vnútorných, samozrejmých rozporov systému.
Za?ína sa to otázkou, pre?o nás mocnosti, ktoré opakovane a nepretržite nachádzajú miliardy dolárov za všemožné deštruktívne nezmysly – zahrani?né vojny, skorumpovaných dodávate?ov obrany, da?ové ú?avy ziskovým korporáciám – opakovane a nepretržite informujú, že pe?azí nikdy nie je dos? uspokoji? základné ?udské potreby.
Vieme, že ke? požadujeme, aby mal každý dostatok jedla, politické elity nás odmietli alebo ignorovali. O?akávame, že ke? budeme požadova?, aby všetci boli ubytovaní, že nám bude povedané, aby sme to vypchali. Chápeme, že ke? požadujeme, aby bol de? práce zaplatený spravodlivo, že žiadame o nie?o, s ?ím nikdy nebudú súhlasi? – v skuto?nosti to nemôžu, pretože by to zni?ilo ich a ich vnímanú identitu v štruktúre moci.
Požiadavky kladieme nie preto, že by sme si mysleli, že budú dosiahnuté v rámci tejto falošnej demokracie v parlamentnom štýle, ale preto, že budú bezdôvodne odmietnuté bez oprávneného dôvodu. Chceme, aby ?udia po?uli, ako sa nás pýtame, a po?uli, ako hovoria nie, znova a znova, aby sme odhalili ich a základnú povahu ich systému.
Preto nerokujeme. Sme náro?ní. Tí, ktorí požadujú, by mali vyzera? rozumne. Ale musíme by? aj ambiciózni. Naše požiadavky by mali by? dostato?ne agresívne, aby sme boli skuto?ne spokojní, keby sme ich dosiahli, a nikdy by nemali by? také skromné, aby existovala šanca, že by ich vládnuce triedy niekedy vážne zvážili.
Ni? menej ako dokonalý svet nepomôže.
(Ted Rall (Twitter: @tedrall), politický karikaturista, publicista a autor grafických románov)

Zdroj sputnik, preložené cez google

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments