Zastupujeme záujmy Slovenska a nie Ukrajiny a svojim zodpovedným prístupom aj záujmy EÚ. Lebo jeden Napoleon v svetri a maskáčoch nám tu nemôže určovať, čo je dobré a ako to bude.
Občas je to dvaja na jedného (ako v tejto relácii), ale my sa nebojíme, čas nám dáva za pravdu. Stále viac sa blížime k ukončeniu konfliktu, bojujeme za Slovensko a to je ako pri tom koňovi, čo kope, lebo sa blíži jeho koniec.
Veď aké strašné by to bolo, keby to bol práve Fico a jeho vláda, ktorá by napomohla mierovým rokovaniam, ktorá by posadila za stôl Ukrajincov i Rusov a ukázala, že sa to dá. Že zdravý rozum a pragmatizmus ešte nevymreli. Čo by potom robila taká slovenská opozícia, nad čím by lamentovali a plamenne sa bili do pŕs. Veru, sú to také posledné zúfalé záchvevy vzdoru, burcovania do ulíc, politika strašenia, že koniec sveta je blízko a preto treba vsadiť všetko alebo nič.
Lenže príde deň po vojne. Skôr, či neskôr. A nielen dovtedy treba prežiť, ale treba aj zabezpečiť, aby bolo čo zachraňovať. Aby sa dali obnoviť väzby a spolupráca, aby sme dokázali ďalej fungovať jeden vedľa druhého. Aby sme nezničili všetky hodnoty, ani tie materiálne.
Nemôže to skončiť štýlom „po nás potopa“. Lebo to je to, čo ukrajinský prezident momentálne robí. Okrem spasiteľského syndrómu má totiž aj pocit, že má príležitosť sa pomstiť – všetkým a za všetko. A to je nebezpečné. Už to nie je o boji o zachovanie územnej celistvosti, ani o princípoch medzinárodného práva. To sme už dávno prekročili. A obete sa už dávno prestali počítať.
Dnes sa zohráva súboj o zdravý rozum, o obrovské peniaze a zdroje a o to, kto sa stane hegemónom v rúcajúcom sa medzinárodnom systéme. Kto bude tým, čo z toho vyťaží najviac. V tomto súboji sa pravda nahradzuje správnym názorom, slušnosť sa nahrádza krikom a sloboda prejavu sa potláča cenzúrou. Dnes je to súboj o správnu politiku, nie o lajky na sieťach. A preto by ho mali viesť skutoční politici, nie komedianti.
| odber t.me/zemavek
Zdroj telegram
