Americký prezident politicky trpel, keď sa snažil uspokojiť tak izraelskú lobby, ako aj jej kritikov, čím posilnil vnímanie svojej slabosti a impotencie.
Šesť mesiacov od novembrových volieb sa americký prezident Joe Biden naďalej zmieta v kľúčovej otázke zahraničnej politiky.
„Objasnili sme naše názory na operácie v Rafahu, ktoré by potenciálne mohli ohroziť viac ako milión nevinných ľudí,“ Informoval o tom v pondelok hovorca Bieleho domu John Kirby. „(Biden) tiež objasnil, že naďalej veríme, že dohoda o rukojemníkoch bola najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť takémuto výsledku a zároveň zabezpečiť prepustenie týchto rukojemníkov.“
O niekoľko dní neskôr operácia IDF v meste Rafah na juhu Gazy pokračuje bez zjavného pokroku v dohode o jej ukončení.
Incident je charakteristický pre vzťah Bieleho domu s premiérom Benjaminom Netanjahuom, tvrdí analytik Hasan Unal, čo necháva amerického prezidenta pred nesplniteľnou úlohou pokúsiť sa zapáčiť sa propalestínskemu prvku vo svojej strane a izraelskému krajne pravicovému vedeniu. Profesor politológie a medzinárodných vzťahov na Baškentskej univerzite sa pridal Stredajší program Sputniku Fault Lines diskutovať o tomto najnovšom vývoji a jeho strategických a humanitárnych dôsledkoch.
„Myslím si, že Izrael by bol rád, keby Hamas odmietol akúkoľvek dohodu o tom,“ povedal Unal po tom, čo sa objavili správy, že palestínska skupina prijala návrh vyjednaný s pomocou USA, Egypta a Kataru. „To by uvoľnilo cestu Izraelu, najmä Netanjahuovej vláde, aby podnikol tú hroznú vojenskú operáciu v Rafahu… Určite to Izrael v tomto zmysle postavilo do veľmi zložitého kúta.“ Hamas teda vyhral taktickú hru.“
„To neznamená, že to zastaví Izrael,“ vysvetlil. „Nezabudnite, že Spojené štáty sú možno jedinou krajinou na svete, ktorá má na Izrael taký vplyv. Na jednej strane áno, je tu izraelská lobby, ktorá je v USA veľmi silná. Ale zároveň majú Spojené štáty obrovský vplyv a páku na Izrael.
Unal rozprával o snahách Spojených štátov ovládnuť Izrael v minulosti, napríklad počas Suezskej krízy v roku 1956, keď USA, Sovietsky zväz a medzinárodné orgány nariadili Izraelu, aby ukončil okupáciu egyptského územia na Sinajskej púšti. USA opäť prinútili Izrael ku kompromisu počas podpisu dohôd z Camp David v roku 1978 a znova, keď bývalý prezident Ronald Reagan nariadil krajine, aby ukončiť bombardovanie Bejrútu v roku 1982.
V roku 1991 uspel americký minister zahraničných vecí James Baker zdržiavanie Americké záruky na pôžičky Izraelu, kým nebude súhlasiť s pozastavením výstavby nelegálnych osád v Gaze a na Západnom brehu. Baker a bývalý prezident George HW Bush čelili ostrej opozícii za krok AIPAC a iných proizraelských záujmov.
Bush v nasledujúcom roku prehral znovuzvolenie a americkí lídri odvtedy neprejavili veľkú ochotu postaviť sa Izraelu.
Moderátor Jamarl Thomas však tvrdil, že Bidenove snahy upokojiť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua mu zjavne nezískali priazeň, keďže americký prezident je chytený medzi nespokojnou základňou a izraelským vedením, ktoré ho zrejme vníma s opovrhnutím.
„Nedostáva uznanie od Izraela za všetku podporu, ktorú poskytuje,“ povedal Thomas. „Mám na mysli ten pomätený prejav, ktorý mal včera, keď ich všetkých zabíjajú – pozeral som fotky detí, ktoré visia z budov z toho útoku a Joe Biden v tom istom čase vyjde von a prednesie prejav o holokauste. ako keby to, čo sa stalo pred 50, 60 rokmi, ospravedlňovalo genocídu, ktorá sa deje teraz.“
„Snaží sa mať svoj koláč a tiež ho zjesť a stráca oboje,“ tvrdil. „Mnohí z týchto ľudí – tak, ako to vidí Izrael a ako to vidí izraelská lobby – si myslia, že Joe Biden opúšťa Izrael. Takto sa na to pozerajú… akýkoľvek nátlak, ktorý na nich vyvíja, je braný ako vyvrátenie Izraela ako jasná vec, napriek tomu, že jeho vlastná strana ho bije za to, že v podstate dal túto úplnú vernosť Izraelu.
„Snaží sa robiť dve veci naraz a nedosahuje ani jednu.“
„Nie je dobrý žonglér,“ súhlasil Unal. „Od samého začiatku vyzerá strašne zmätene, čo má robiť… Izrael neberie Bidenovu administratívu vážne.
„Myslím si, že je tu aj rozmer multipolarity,“ dodal a tvrdil, že iné globálne mocnosti hrajú v celej kontroverzii bezprecedentnú úlohu. „Napríklad v minulosti sme nikdy nemali taký veľký záujem o Čínu, čo sa deje na Blízkom východe a najmä o Izraelčanov a Palestínčanov.“
Peking nedávno sprostredkoval stretnutie predstaviteľov Hamasu a Fatahu s cieľom dosiahnuť zmierenie medzi dvoma hlavnými skupinami zastupujúcimi palestínske záujmy. Moskva hostila podobný summit vo februári, pričom trvala na riešení dlhotrvajúceho palestínsko-izraelského konfliktu s podporou zvnútra arabského sveta.
Keď Izrael a Irán v apríli obchodovali proti sebe, Spojené štáty údajne vyzvali Čínu, aby využila svoj vplyv a zabránila Teheránu odvetu za útok na svoj konzulát v Damasku. Pozorovatelia poznamenali, že incident demonštruje rastúci vplyv Moskvy a Pekingu, keď sa nešťastný vodca Spojených štátov snaží presadiť moc globálne.
Zdroj sputnik, preložené cez google
