Vyslanec amerického prezidenta Joe Biden Amos Hochstein navštívi Bejrút, aby preskúmal diplomatické riešenie prebiehajúceho konfliktu. Izrael pred návštevou údajne poskytol USA zoznam svojich hlavných požiadaviek na ukon?enie agresie proti Libanonu.
Libanonská vláda sa nepodriadi izraelským požiadavkám na vytvorenie nárazníkovej zóny na jej strane hranice, uviedol expert.
Je „nerealistické“ myslie? si, že Libanon ako štát by akceptoval americko-izraelské požiadavky na vytvorenie bezpe?nostného pásu vo svojej južnej pohrani?nej oblasti, analytik so sídlom v Ríme Doktor Lorenzo Trombetta povedal Sputnik.
„Nie v týchto podmienkach. Libanon to neprijme,“ povedal Trombetta.
Konzultant OSN pre Blízky východ poznamenal, že Libanon vedie „zložený konsenzus elít vrátane Hizballáhu“.
Ke? úradujúci libanonský premiér Najib Mikati, predseda parlamentu Nabih Berri a ?alší „sektárski“ politickí lídri diskutujú o izraelských požiadavkách s americkým vyslancom Amosom Hochsteinom v Bejrúte, „každý z nich rokuje o dvoch rôznych aspektoch,“ vysvetlil.
„Prvým je inštitúcia, štát,“ argumentoval Trombetta. „Libanon ako štát, samozrejme, nebude súhlasi? s myšlienkou, že Izrael prostredníctvom rezolúcie 1701 vytvorí bezpe?nostný pás v južnom Libanone na ochranu severného Galilea.”
Konzultant dodal, že rezolúcia Bezpe?nostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN) ?. 1701 po poslednej izraelskej invázii v roku 2006 je založená na nejednozna?nosti, ke?že libanonská armáda v skuto?nosti nikdy nebola „…dôveryhodný subjekt.“
Rezolúcia 1701 prijatá v roku 2006 mala povoli? zvýšenie sily do?asných síl OSN v Libanone (UNIFIL) na maximálne 15 000 vojakov. Cie?om týchto síl je monitorova? prímerie, podporova? libanonské ozbrojené sily (LAF) pri s?ahovaní Izraela z južného Libanonu a zabezpe?i? bezpe?ný návrat vysídlených ?udí.
Pre Izrael sú jeho požiadavky sú?as?ou jeho politicky dôležitého úsilia o „strategický cie? získa? zdroje vodnej energie riek Litani a Awali a ?o najviac rozšíri? svoj vplyv pod priamou kontrolou v južnom Libanone, nielen na zabezpe?enie mier v Galilei, ako sa hovorí, ale aj lepší vplyv za ich skuto?nými hranicami,“ zdôraznil Trombetta.
„Ale ak vezmeme do úvahy kontext riadenia, Mikati je napríklad ve?mi vplyvný finan?ný zástupca,“ poznamenal, „viac spätý s európskymi a americkými programami.“
„Sám Berri je taktickým spojencom Hizballáhu. Má záujem zosta? pri moci, bez oh?adu na to, ?o sa stane po tejto vojne,“ špekuloval u?enec. „Takže Nabih Berri je ve?mi opatrný pri poh?ade na to, ?o sa deje na juhu. Ak by bol Hizballáh porazený, bude porazený aj politicky v Libanone.
Pod?a Trombettu by Berri pravdepodobne „odmietol izraelské požiadavky, ktoré sú nereálne, ale bude otvorený diskutova? o novom Libanone bez Hizballáhu v budúcnosti“.
„Štát by odmietol izraelské požiadavky, ale Berri a Mikati sú, samozrejme, ve?mi v súlade s myšlienkou vyjednávania,“ zdôraznil. „Libanon zajtrajška by mohol by? Libanon samotných Mikati a Berri.“
Aj ke? Hizballáh nie je mimo diskusie, po zabití jeho generálneho tajomníka Hasana Nasralláha Berri a Mikati „zažívajú širší manévrovací priestor“, povedal Trombetta.
Pod?a iného scenára, kde by aj oslabený Hizballáh zostal dominantný v krajine, Berri a Mikati „budú na?alej hra? skuto?nú úlohu vyjednáva?ov v prechodnej fáze. V oboch scenároch budú Mikati a Berri na?alej rokova? so všetkými stranami s ich rôznymi príslušnými oblas?ami záujmu,“ argumentoval.
