Kandidát Baracka Obamu v roku 2008, klasická hra o identite, zdôraznil historický potenciál vo?by prvého ?ernošského prezidenta v krajine. Nikto nevedel ani sa o Obamove politické pozície príliš nestaral a on sa neob?ažoval ich zdie?a?.
Ponuky Bernieho Sandersa v rokoch 2016 a 2020 boli politickými argumentmi zameranými na stru?ný súbor problémov: dlh študentských pôži?iek, minimálna mzda a zdravotná starostlivos?. Skuto?nos?, že by bol prvým židovským prezidentom, si nikto nevšimol.
Ak by som bol jedným z demokratických stratégov, ktorí by radili Kamaly Harrisovej v kampani za prezidentku v roku 2024, zameral by som sa na hru s identitou zdôraz?ujúcu jej rasu a pohlavie nad súborom politík. ?o je presne to, ?o robí. „?ím dlhšie ju môže kampa? Harris zobrazova? ako kultúrny fenomén,“ The New York Times uviedla 31. júla, „?ím dlhšie sa bude môc? vyhýba? formulovaniu podrobností o svojej politickej agende, ktoré by mohli rozdeli? jej podporu… Nateraz má tím Harris v úmysle presko?i? niektoré z tradi?ných znakov prezidentskej ponuky. Zatia? ?o pani Harrisová po?as svojej kampane v roku 2020 zverejnila množstvo dokumentov o politike – od niektorých sa odvtedy dištancovala – tentoraz sa plánuje postavi? ako rozšírenie politiky pána Bidena.“
„Myslím si, že nás delia tri týždne od toho, aby sme sa dozvedeli, ?i môže vystúpi? po Obamovom rebrí?ku tam, kde je to o nej, a nie o žiadnej konkrétnej politike, ktorú má,“ povedal Rick Davis, manažér kampane pre McCain v roku 2008. Times.
Ak môže by? Kamala Harris zvolená bez politických s?ubov, dobre pre ?u. Ale my ako individuálni voli?i máme iné záujmy ako ona.
„Som s ?ou,“ slogan kampane Hillary Clintonovej, ktorý si rýchlo osvojili priaznivci Kamaly Harris, je presným opakom toho, o ?om má by? zastupite?ská demokracia. Mala by sa pozera? náš chrbty. Politik by tam mal by? náspekelne bojujeme za zlepšenie našich životov.
Presne tak, ako sa o to teraz pokúša Harris, Obama kandidoval ako rocková hviezda s dlhou charizmou a nedostatkom špecifík. Progresívci a iní ?avi?iari, ktorí mu dali svoje hlasy, rýchlo zistili, že by? mladý, ?ierny a „dos? cool“ na to, aby si mohol užíva? trávu, nie je zárukou, že kandidát bude vládnu? lepšie alebo inak ako nudný starý beloch. Obama ako prezident urobil presne to, ?o by urobil republikán. Odmietol kodifikova? Roe v. Wade (nazval práva na interrupcie „nie je najvyššou legislatívnou prioritou“), udelil plnú imunitu mu?ite?om z Guantánama, poslal desa?tisíce ?alších vojakov do prehratých vojen proti Afganistanu a Iraku, použil 10-krát viac bezpilotných lietadiel ako Bush a podporil vojenský prevrat proti demokraticky zvolenému, ?avicovo orientovanému prezidentovi Hondurasu.
Obamovo rozhodnutie zachra?ova? Wall Street, ale nie Hlavnú ulicu po hypotekárnej kríze v rokoch 2008-09, podnietilo nahnevaných progresívcov, aby koncom roka 2011 vytvorili hnutie Occupy Wall Street. Verný pravicovej forme, Obama mal partnera z oddelenia vnútornej bezpe?nosti Banky na Wall Street, realitné spolo?nosti, miestna polícia a FBI, aby nemilosrdne rozdrvili stovky okupa?ných táborov v násilných koordinovaných nájazdoch.
Obama je stále rocková hviezda. Ale on vážne zranil Demokratickú stranu. Obamizmus viedol priamo k prekvapivému úspechu povstaleckej kampane Bernieho Sandersa v roku 2016 – a vnútrostraníckej schizme, ktorá umožnila prekvapivé ví?azstvo Donalda Trumpa.
Nenechajme sa opä? oklama?. Ak sa ?avicovo orientovaní demokrati, ktorí tvoria vä?šinu voli?ov strany, chcú vyhnú? tomu, aby sa nechali oklama? podporou iného DINO, akým je Obama, musia trva? na jasnej a koherentnej politickej agende pre prvú Harrisovu vládu. „Ona nie je Trump“ nesta?í. Nie je ani „potrebujeme ?ernošskú prezidentku“. Pod?a týchto štandardov sme mohli zvoli? Condoleezzu Riceovú.
Nevieme dos? o Harrisových postojoch k problémom. To málo, ?o sme sa doteraz nau?ili o veciach, ako je Gaza (podporuje Izrael), všeobecná zdravotná starostlivos? (je proti nej) a dlho zmrazená minimálna mzda (o tom nehovorí), nedáva ve?a dôvodov na optimizmus zo strany ?avicový poh?ad.
Odkedy sa stala demokratickou nosite?kou štandardov, ubehli už viac ako tri týždne. Napriek tomu stále odmieta robi? akéko?vek tla?ové konferencie – nie?o, ?o by mal každý kandidát a každý prezident robi? denne, 365 dní v roku – alebo rozhovory s novinármi. Rovnako ako senilný Biden, každé slovo, ktoré vysloví na verejnosti, sa ?íta z telepromptera.
Ak nám nepovie, ?o si myslí, a nepá?i sa nám, ?o hovorí, nemala by dosta? naše hlasy.
(Ted Rall (Twitter: @tedrall), politický karikaturista, publicista a autor grafických románov)
Zdroj sputnik, preložené cez google
