Každý človek má predsa tiež svoje slabšie a silnejšie dni. Niekedy sa darí tak, že ide všetko samé od seba ako po masle, inokedy presne naopak a nič sa nedarí. Sú aj také dni, ktorým sa hovorí „deň blbec“.
Včera bol piatok trinásteho, začalo to u mňa tým, že mi zrazu bez varovania nesťahoval WC splachovač. Prídem štvrtok večer z Bratislavy po troch dňoch, všetko je v poriadku, a v piatok ráno mi po spláchnutí jednoducho nenatiekla automaticky znovu voda. Nič, ani kvapka, sucho ako na púšti. Dvanásť rokov to funguje ako má, ale ausgerechnet piatok trinásteho sa niečo, s prepáčením za výraz, hneď ráno „poserie“. Nič hrozné, raz dva som to dal do poriadku. Ale na nálade vám niečo také rozhodne nepridá, najmä vo vyššom seniorskom veku. Nemám skrátka rád, ak niečo v mojom živote nefunguje ako má. Vtedy sa mením na osobu, podobnú večne nasratému českému hercovi Jiřímu Sovákovi…. pamätáte sa ako dokázal byť krásne ufrflaný na hocičo. Ja mám oproti nemu tú nevýhodu, že tu žijem sám a nemám komu za niečo nadávať alebo si ventilovať horšiu náladu.
Niekedy mám pocit, že sa už nachádzam tesne pred smrťou a všetko ma bolí a trápi. Inokedy sa mi zdá, že budem žiť večne a život je krásny. Z nejakého dôvodu mi zrazu diaľkové otváranie a zatváranie dverí na aute prestalo pred pár mesiacmi bez varovania fungovať. Zavrie a otvorí všetky, okrem dverí vodiča. Samonavíjacie pásy v mojej starej TOYOTE už dávno nie sú samonavíjacie. Plantajú sa mi po celom aute a občas aj visia von keď zavriem dvere a nevšimnem si, že z nich kúsok trčí dolu. Tiež neviem, prečo sa niečo také stane akurát na mojom japonskom aute. Celý svet behá spokojne v perfektných japonských autách, iba ja mám zrazu problém. Ale netreba ísť do Japonska, aj môj včerajší ranný komentár….. síce som ho napísal, ale večer som sa naň díval kriticky. Bol to z mojej strany slabší komentátorský výkon. Podobne aj moje obľúbené jedlo – šampiňóny a kolieska paradajok na panvici s olejom, zaliate po pár minútach tromi vajíčkami – ale v pondelok sa mi to z nejakého dôvodu pripieklo tak, že som to radšej celé vyhodil a spláchol – to mi totiž ešte splachovač v pondelok fungoval. Nechcel som zjesť niečo, čo vraj výrazne zvyšuje riziko rakoviny. Tak som si namiesto mojich obľúbených raňajok natrel dva krajce chleba maslovou Ramou a bolo.
Aj náš premiér….. určite ste si všimli, že niekedy vie byť poriadne naštvaný, až má človek strach, aby ho tam namieste neporazilo, hlavne keď ho vytočí čosi tak nepríjemné a drzé ako rozhlasový redaktor sobotných dialógov Matej Baránek, alebo ktorási odporná postpubertálna škriepna kofa z denníka N alebo z Markízy, ktorú slniečkársky majiteľ média kráľovsky platí za to, aby chodila na tlačovkách piť predsedovi vlády krv a šponovať jeho líderské nervy na prasknutie. Inokedy má náš premiér všetkých na tlačovke elegantne na háku a vie si z nich robiť prdel. Veď vravím, každý máme svoje slabšie a silnejšie dni. U mňa to dosť závisí od toho, ako sa vyspím…. 🙂 Viem si z chuti pokecať po telefóne ak mám na to náladu, inokedy radšej preventívne vypnem zvonenie a celý svet mi je ukradnutý.
Nečakajme a nežiadajme od našich hokejistov vždy len samé hviezdne výkony, ak ich ani my nepodávame každý deň v našich malých, nepodstatných osobných životoch. Slafkovský tiež nemusí v každom zápase streliť da góly a na jeden prihrať kolegovi Dvorskému. Aj brankár…. niekedy ten spotený chudák v ťažkom výstroji a v maske pochytá aj nemožné, ako to predviedol Lašák v roku 2002, inokedy môže pustiť lacný gól aj z polovice ihriska.
Nemám toho dnes na srdci viac, a to Mesterovej kyselinárske blúznenie si nechám na inokedy. Ak je niekto sklamaný, nuž tento týždeň som nemal ľahký a tak sa to môže odraziť aj na mojej komentátorskej tvorbe.
Prajem pekný víkend.
Zdroj telegram
