USA a h?stka ich spojencov za?ali bombardova? ciele Houthiov v Jemene v januári po tom, ?o milícia uzavrela ?ervené more pre komer?nú lodnú dopravu spojenú s Izraelom prostredníctvom kampane únosov, dronov a raketových útokov. Takmer desa? mesiacov po kampani musí Pentagon ešte dosiahnu? svoj stanovený cie? „degradova?“ schopnosti Houthi.
Jemenská televízia vo štvrtok informovala, že americko-britská koalícia dnes ráno spustila nové útoky na strategické prístavné mesto Hudajda, ktoré kontrolujú Húsíovia, pri?om uviedla, že útok bol namierený na oblas? v mestskej štvrti al-Hawak ne?aleko univerzity Hudajda.
Správa neuvádza žiadne podrobnosti o škodách ani možných obetiach. Americko-britská koalícia sa zatia? nevyjadrila.
Obyvatelia mesta nahlásili pred úsvitom ?ínskej tla?ovej agentúre Xinhua „obrovský výbuch“.
Štvrtkový útok nasledoval po dvoch náletoch koalície zameraných na letisko v prístavnom meste minulú stredu, pri?om tieto útoky prišli krátko po tom, ako Húsíovia oznámili, že na izraelskú vojenskú základ?u ne?aleko Tel Avivu odpálili hypersonickú balistickú strelu známu ako Palestína-2.
Tohtotýžd?ové americko-britské útoky prišli po tom, ?o Húsíovia predviedli nový ponorný námorný dron známy ako Al-Qaria (dosl. „Ve?ká katastrofa“) a spustili ?alší bezpilotný útok zameraný na priemyselnú zónu v izraelskom meste Aškelon.
Hudajda bola v posledných mesiacoch vystavená pravidelným bombovým útokom zo strany USA, Spojeného krá?ovstva a Izraela, pri?om bojové lietadlá sa zvy?ajne zameriavali na miestnu infraštruktúru po tom, ako sa húsijským bezpilotným lietadlám a raketám podarilo prekona? vzdialenos? viac ako 2 000 km od územia kontrolovaného milíciami do Izraela.
Húsíovia dobyli Hudajda v roku 2021, pri?om toto prístavné mesto obývalo viac ako 735 000 obyvate?ov a slúžilo ako dôležitý importno-exportný uzol pozd?ž pobrežia ?erveného mora siahajúceho až do 19. storo?ia. Po?as prebiehajúcej jemenskej ob?ianskej vojny sa mestské prístavné zariadenia stali vstupným bodom pre 70 % až 80 % medzinárodnej humanitárnej pomoci posielanej do Jemenu, ako aj dodávky paliva a základného tovaru.
Od eskalácie jemenskej krízy náklad vstupujúci do mestského prístavu kontrolovali agenti OSN, aby sa zaistilo, že prístavom nebudú doru?ené žiadne zbrane.
Prístavné žeriavy, elektráre?, ropná rafinéria a infraštruktúra skladovania ropy boli poškodené pri izraelskom útoku, ktorý v júli zabil 14 ?udí a viac ako 90 zranil – pri?om útok slúžil ako odpove? IDF po tom, ?o sa izraelskému vzduchu vyhol bezpilotné lietadlo typu Houthi. obrany a narazil do budovy v Tel Avive asi 100 metrov od budovy amerického konzulátu. Izrael zaúto?il na mesto druhýkrát koncom septembra, pri?om sa zameral na prístav a jeho letisko, po tom, ?o Húsíovia odpálili raketu Palestína-2 na stred Izraela.
Takmer rok po tom, ?o Húsíovia odštartovali svoju kampa? zabavovania lodí, raketových a bezpilotných útokov, ktorých cie?om bolo odoprie? Izraelu a jeho spojencom prístup k ?ervenému moru v solidarite s Gazou, a takmer desa? mesiacov po tom, ?o Washington oznámil námornú kampa? „Operácia Strážca prosperity“. Aby sa znížili schopnosti Húsíov a zastavili útoky, milícia zostáva nesklonená – zapája sa do ?oraz sofistikovanejších a koordinovanejších útokov s použitím ?oraz pokro?ilejších zbraní.
Minulý týžde? americký vojenský ?asopis odhalil, že Húsíovia takmer zasiahli americké vojnové lode v ?ervenom mori za posledný rok pri dvoch rôznych príležitostiach, pri?om v júni došlo k incidentu, kedy sa projektil domobrany priblížil do vzdialenosti 200 metrov od supernosnej lode USS Eisenhower.
Tento týžde? nemecký minister obrany údajne nariadil dvojicu vojnových lodí Deutsche Marine rozmiestnených v Ázii, aby sa vyhli ?ervenému moru po?as ich dlhej cesty spä? do Európy, pri?om sa o?akáva, že plavidlá budú cestova? okolo Mysu dobrej nádeje a smerom nahor po západnom pobreží Afriky. v?aka zložitej „bezpe?nostnej situácii“ v oblastiach, kde Húsíovia pôsobia.
Samotné USA údajne do dnešného d?a vynaložili viac ako 2,5 miliardy dolárov na nasadenie proti Houthi, ?o je asi desatina z odhadovaných 22,76 miliardy dolárov, ktoré tento rok vy?lenili na krízu na Blízkom východe.
