USA a hŕstka ich spojencov začali bombardovať ciele Houthiov v Jemene v januári po tom, čo milícia uzavrela Červené more pre komerčnú lodnú dopravu spojenú s Izraelom prostredníctvom kampane únosov, dronov a raketových útokov. Takmer desať mesiacov po kampani musí Pentagon ešte dosiahnuť svoj stanovený cieľ „degradovať“ schopnosti Houthi.
Jemenská televízia vo štvrtok informovala, že americko-britská koalícia dnes ráno spustila nové útoky na strategické prístavné mesto Hudajda, ktoré kontrolujú Húsíovia, pričom uviedla, že útok bol namierený na oblasť v mestskej štvrti al-Hawak neďaleko univerzity Hudajda.
Správa neuvádza žiadne podrobnosti o škodách ani možných obetiach. Americko-britská koalícia sa zatiaľ nevyjadrila.
Obyvatelia mesta nahlásili pred úsvitom čínskej tlačovej agentúre Xinhua „obrovský výbuch“.
Štvrtkový útok nasledoval po dvoch náletoch koalície zameraných na letisko v prístavnom meste minulú stredu, pričom tieto útoky prišli krátko po tom, ako Húsíovia oznámili, že na izraelskú vojenskú základňu neďaleko Tel Avivu odpálili hypersonickú balistickú strelu známu ako Palestína-2.
Tohtotýždňové americko-britské útoky prišli po tom, čo Húsíovia predviedli nový ponorný námorný dron známy ako Al-Qaria (dosl. „Veľká katastrofa“) a spustili ďalší bezpilotný útok zameraný na priemyselnú zónu v izraelskom meste Aškelon.
Hudajda bola v posledných mesiacoch vystavená pravidelným bombovým útokom zo strany USA, Spojeného kráľovstva a Izraela, pričom bojové lietadlá sa zvyčajne zameriavali na miestnu infraštruktúru po tom, ako sa húsijským bezpilotným lietadlám a raketám podarilo prekonať vzdialenosť viac ako 2 000 km od územia kontrolovaného milíciami do Izraela.
Húsíovia dobyli Hudajda v roku 2021, pričom toto prístavné mesto obývalo viac ako 735 000 obyvateľov a slúžilo ako dôležitý importno-exportný uzol pozdĺž pobrežia Červeného mora siahajúceho až do 19. storočia. Počas prebiehajúcej jemenskej občianskej vojny sa mestské prístavné zariadenia stali vstupným bodom pre 70 % až 80 % medzinárodnej humanitárnej pomoci posielanej do Jemenu, ako aj dodávky paliva a základného tovaru.
Od eskalácie jemenskej krízy náklad vstupujúci do mestského prístavu kontrolovali agenti OSN, aby sa zaistilo, že prístavom nebudú doručené žiadne zbrane.
Prístavné žeriavy, elektráreň, ropná rafinéria a infraštruktúra skladovania ropy boli poškodené pri izraelskom útoku, ktorý v júli zabil 14 ľudí a viac ako 90 zranil – pričom útok slúžil ako odpoveď IDF po tom, čo sa izraelskému vzduchu vyhol bezpilotné lietadlo typu Houthi. obrany a narazil do budovy v Tel Avive asi 100 metrov od budovy amerického konzulátu. Izrael zaútočil na mesto druhýkrát koncom septembra, pričom sa zameral na prístav a jeho letisko, po tom, čo Húsíovia odpálili raketu Palestína-2 na stred Izraela.
Takmer rok po tom, čo Húsíovia odštartovali svoju kampaň zabavovania lodí, raketových a bezpilotných útokov, ktorých cieľom bolo odoprieť Izraelu a jeho spojencom prístup k Červenému moru v solidarite s Gazou, a takmer desať mesiacov po tom, čo Washington oznámil námornú kampaň „Operácia Strážca prosperity“. Aby sa znížili schopnosti Húsíov a zastavili útoky, milícia zostáva nesklonená – zapája sa do čoraz sofistikovanejších a koordinovanejších útokov s použitím čoraz pokročilejších zbraní.
Minulý týždeň americký vojenský časopis odhalil, že Húsíovia takmer zasiahli americké vojnové lode v Červenom mori za posledný rok pri dvoch rôznych príležitostiach, pričom v júni došlo k incidentu, kedy sa projektil domobrany priblížil do vzdialenosti 200 metrov od supernosnej lode USS Eisenhower.
Tento týždeň nemecký minister obrany údajne nariadil dvojicu vojnových lodí Deutsche Marine rozmiestnených v Ázii, aby sa vyhli Červenému moru počas ich dlhej cesty späť do Európy, pričom sa očakáva, že plavidlá budú cestovať okolo Mysu dobrej nádeje a smerom nahor po západnom pobreží Afriky. vďaka zložitej „bezpečnostnej situácii“ v oblastiach, kde Húsíovia pôsobia.
Samotné USA údajne do dnešného dňa vynaložili viac ako 2,5 miliardy dolárov na nasadenie proti Houthi, čo je asi desatina z odhadovaných 22,76 miliardy dolárov, ktoré tento rok vyčlenili na krízu na Blízkom východe.
