Vedci z Brunel University of London (BUL) analyzovali vzorku odobranú z rany pacienta a odhalili, že baktéria je schopná na rôznych povrchoch a v pacientoch preži? dlhšie, pretože dokáže rozklada? medicínske plasty, ako sú napríklad stenty, chirurgické nite alebo implantáty. Výsledky štúdie 7. mája zverejnil vedecký žurnál The Cell Reports.
„Znamená to, že musíme prehodnoti? existenciu patogénov v nemocni?nom prostredí. Plasty vrátane plastových povrchov môžu tieto baktérie živi? a patogény s touto schopnos?ou by v nemocni?nom prostredí mohli preži? dlhšie. Znamená to tiež, že akéko?vek medicínske pomôcky alebo postupy obsahujúce plasty môže ohrozova? bakteriálny rozklad,“ uviedol hlavný autor štúdie profesor Ronan McCarthy z BUL.
Baktéria druhu Pseudomonas aeruginosa sa bežne vyskytuje v nemocniciach a mnohé jej kmene získali rezistenciu vo?i širokému spektru antibiotík. Predpokladá sa, že sa rapídne vyvinula po?as uplynulých 200 rokov, ke? za?ala infikova? ?udí s oslabenou imunitou spôsobenou zne?isteným ovzduším. V nemocniciach môže kontaminova? napríklad katétre a p?úcne ventilácie a spôsobova? potenciálne smrtiace infekcie p?úc, mo?ovej sústavy a krvi. Dosia? však nebolo jasné, ako úspešne prežíva v údajne sterilnom prostredí nemocníc.
Analýza steru rany vykonaná autormi štúdie odhalila, že baktéria produkuje enzým Pap1 rozkladajúci polykaprolakton (PCL) – biologicky rozložite?ný plast bežne používaný v chirurgických nitiach a sie?kach, obväzoch ?i iných zdravotníckych pomôckach. Rozkladom sa uvo??uje potrava baktérie – oxid uhli?itý.
Vedci schopnos? enzýmu Pap1 rozklada? PCL overili vložením génu, ktorý ho kóduje, do baktérie Escherichia coli (E. coli) – baktéria tak získala schopnos? rozklada? PCL. Tím schopnos? enzýmu ?alej potvrdil tým, že z baktérie Pseudomonas aeruginosa odstránili gén zodpovedný za jeho kódovanie, ?o baktérii rozklad PCL znemožnilo.
Výskumníci zistili, že rozklad plastu baktérii neposkytuje iba zdroj potravy, ale tiež nebezpe?ne zvyšuje jej rezistenciu vo?i lie?be. Baktéria totiž ?iasto?ky plastu využíva na tvorbu odolnejších biofilmov – ochranných vrstiev, ktoré ju chránia pred antibiotikami.
Podobné enzýmy autori štúdie odhalili aj u iných baktérií, ?o znamená, že bežne používané medicínske plasty môžu posil?ova? „superbaktérie“ a prispieva? k šíreniu infekcií v nemocniciach.
Vedci v reakcii na výsledky štúdie vyzvali na urýchlený výskum rozšírenosti enzýmov rozkladajúcich plasty medzi patogénmi. Žiadali i prehodnotenie používaných druhov plastov a spôsobov monitorovania nemocni?ného prostredia.
Zdroj feed teraz.sk
