Nemecký priemysel:Plány ukončenia výroby elektriny z uhlia sú nereálne

Berlín 23. decembra (TASR) – Spolkový zväz nemeckého priemyslu BDI vyjadril v sobotu skepsu voči vládnym plánom týkajúcim sa zrýchlenia postupného obmedzovania výroby elektrickej energie z uhlia do roku 2030. Pôvodný cieľ stanovený zákonom počíta až s rokom 2038. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Minister pre energetiku a klímu Robert Habeck zatiaľ nepredložil žiadnu stratégiu podpory investícií do nových plynových elektrární, uviedol šéf BDI Siegfried Russwurm. „Je mimoriadne znepokojujúce, že sa môžeme dostať do situácie, v ktorej by sa uhoľné elektrárne museli prevádzkovať dlhšie, pretože nebudeme mať dostatok iných rezervných kapacít.„

Cieľom vlády je, aby sa do roku 2030 až 80 % elektrickej energie vyrábalo z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým z veternej a slnečnej energie. V súčasnosti je to niečo vyše 50 %. Firmy čakali, že Habeck predstaví príslušnú stratégiu v lete.

Plynové elektrárne sú určené ako záloha v prípade nedostatku obnoviteľných zdrojov, spočiatku by ich mal poháňať zemný plyn a neskôr zelený vodík. Energetický sektor však brzdia investície, keďže nové elektrárne by neboli ziskové.

Habeck prisľúbil štátnu pomoc v objeme miliárd eur. Jednou z možností je systém, v rámci ktorého by štát platil prevádzkovateľom elektrární za udržiavanie rezervných kapacít. Vláda však čelí rozpočtovým problémom po nedávnom rozhodnutí Spolkového ústavného súdu, ktorý zablokoval prerozdelenie nevyužitých prostriedkov z rezervy vytvorenej na boj s pandémiou koronavírusu.

„Budú potrebné súkromné investície, ktoré sa však musia oplatiť, a to aj v prípade len niekoľkých prevádzkových hodín ročne,“ uviedol Russwurm. Podporil zvyšovanie kapacít obnoviteľných zdrojov, ale dodal, že priemysel musí byť pripravený aj na zamračené a bezveterné dni.

„Ešte máme ďaleko k dostatočným rezervným kapacitám,“ uviedol. Vodíkové elektrárne sú podľa neho „snom budúcnosti“. Takisto spochybnil plány týkajúce sa dovozu elektriny, ktoré by mali byť argumentom na vybudovanie dodatočných kapacít v objeme len 25 gigawattov. „Je to veľmi optimistická téza, pretože počíta s tým, že vždy, keď budeme potrebovať, budú mať naši susedia prebytočné kapacity.“

V každom prípade by bolo potrebné postaviť 50 nových elektrární, aby sa zabezpečilo spomínaných 25 gigawattov navyše, čo Russwurm považuje za mimoriadne ambiciózne. Je len málo výrobcov, ktorí dokážu postaviť turbíny na vodík. Tie sú navyše drahé. „Ak len v Nemecku máme objednať, naplánovať, schváliť a postaviť 50, je to cieľ, ktorý považujem za nereálny,“ dodal.