Na stretnutí so svojím fínskym rezortným partnerom Anttim Häkkänenom nemecký minister zdôraznil potrebu urýchlene prija? predmetné kroky, pretože ochrana populácie je „vždy odvrátenou stranou vojenskej hrozby a obranyschopnosti„.
Nemecký minister vo Fínsku navštívil aj zariadenie civilnej ochrany Merihaka v Helsinkách, ktoré v ?ase mieru slúži ako športové stredisko. Bunkre, ktoré sa v tomto areáli nachádzajú, majú kapacitu až 900.000 osôb.
Nemecko v porovnaní s Fínskom nikdy nemalo ochranné kryty pre všetkých ob?anov a od konca studenej vojny odpredalo vä?šinu štátom vlastnených zariadení civilnej ochrany alebo ich nechalo schátra?.
Pistorius v tejto súvislosti povedal, že aj po?as studenej vojny malo Nemecko bunkre len pre desa? percent svojej populácie. Otázkou posilnenia civilnej ochrany sa pod?a neho plánuje zaobera? spolková vláda.
Fínsko, ktoré si desa?ro?ia uchovávalo neutralitu vo vz?ahu ku konfliktom, vstúpilo do Severoatlantickej aliancie vlani v apríli. Záujem sta? sa ?lenom NATO prejavilo v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.
„Rusko je dlhodobou hrozbou. Vidíme, že ho ?oraz viac podporujú jeho partneri a spojenci. Podporujú ho ostatné totalitné štáty,“ uviedol šéf fínskeho rezortu obrany Häkkänen.
Spolo?ne s Fínskom požiadalo o vstup do NATO aj susedné Švédsko, ktoré však do Aliancie oficiálne vstúpilo až 7. marca 2024, ke?že ratifikáciu jeho žiadosti dlho odkladali Turecko a Ma?arsko.
Zdroj feed teraz.sk
