Najvä?šia európska ekonomika odviedla do pokladnice EÚ v minulom roku o 13,1 miliardy eur viac, ako z nej prijala. Slabnúca nemecká ekonomika si však vyberá svoju da?. Jej ?isté platby majú klesajúci trend. V roku 2022 dosiahli 19,7 miliardy eur a v roku 2023 boli na úrovni 17,4 miliardy eur.
Francúzsko sa umiestnilo na druhom mieste s ?istými platbami vo výške 4,8 miliardy eur a tretie bolo Taliansko s 1,6 miliardy eur.
Grécko bolo najvä?ším ?istým príjemcom s 3,5 miliardy eur pred Po?skom s 2,9 miliardy eur a Rumunskom s 2,7 miliardy eur.
V prepo?te na obyvate?a zaplatili nemeckí ob?ania EÚ približne 157 eur v ?istom, ?o je najvyššia suma, nasledovaní Írmi so 130 eurami.
„Rozpo?et EÚ je zrkadlom ekonomickej sily v Európe,“ povedala expertka IW Samina Sultanová. Predpokladá sa, že výkon nemeckej ekonomiky bude tento rok opä? slabý, pod európskym priemerom, ?o znamená, že jeho ?istý príspevok pravdepodobne ?alej klesne, pripomenula Sultanová.
Európska komisia zverej?ovala štatistiky o ?istých prispievate?och a príjemcoch do roku 2020, ale odvtedy s tým z politických dôvodov prestala, dodal IW.
MMF: Rast výdavkov v Nemecku vytvára podmienky pre oživenie ekonomiky
Prelomová reforma fiškálnych pravidiel v Nemecku pripravila podmienky pre hospodárske oživenie, ale strednodobé vyhliadky zostávajú obmedzené. Uviedol to v stredu Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej správe. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Nemecko bolo jediným ?lenom skupiny G7 (sedem najvyspelejších ekonomík sveta), ktoré v predchádzajúcich dvoch rokoch zaznamenalo pokles hospodárstva. MMF vo svojej prognóze predpovedal Nemecku tento rok len mierny rast ekonomiky, o 0,2 %.
Pod?a fondu plány novej nemeckej vlády na prudké zvýšenie výdavkov na infraštruktúru a obranu by mali podpori? rast ekonomiky. Predpovedá Berlínu nárast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) o približne 1 % v roku 2026 a o 1,5 % v roku 2027.
Predpokladá tiež, že rozpo?tový deficit Nemecka sa v dôsledku vä?ších výdavkov do roku 2027 zvýši na približne 4 % HDP a dlh stúpne na približne 68 % HDP. To však bude stále najnižšia úrove? spomedzi ekonomík G7.
Napriek fiškálnej podpore zostávajú strednodobé vyhliadky nemeckej ekonomiky obmedzené rýchlym starnutím populácie a tlmeným rastom produktivity, uvádza sa v správe.
Experti fondu uviedli, že dostupný fiškálny priestor sa musí rozumne využi? na posilnenie dlhodobej produktívnej kapacity nemeckého hospodárstva a musí by? doplnený štrukturálnymi reformami, ktoré podporujú rast. Môžu zah??a? opatrenia na podporu inovácií a digitalizácie, zníženie byrokracie, zníženie obmedzenej ponuky pracovnej sily a preh?benie európskej hospodárskej integrácie, dodali.
Ifo: Vyhliadky nemeckého trhu práce sú najslabšie od roku 2020
Vyhliadky nemeckého trhu práce v novembri klesli a dosiahli najslabšiu úrove? od polovice roka 2020. Uviedol to v stredu renomovaný inštitút pre výskum hospodárstva (Ifo). TASR o tom informuje na základe správy DPA.
Konkrétne, index zamestnanosti Ifo klesol v novembri 2025 oproti predchádzajúcemu mesiacu o jeden bod na sezónne upravených 92,5 bodu. Rovnakú hodnotu, ktorá je najnižšia od pandémie nového koronavírusu, dosiahol aj v septembri. Tento vývoj odráža pretrvávajúce výzvy, ktorým ?elia mnohé firmy v Nemecku, najmä v ?asoch slabej hospodárskej aktivity
„Mnohé spolo?nosti na?alej prepúš?ajú,“ povedal Klaus Wohlrabe, vedúci prieskumov Ifo. „Vzh?adom na slabnúcu ekonomiku zostáva trh práce slabý,“ dodal.
Index zamestnanosti bol obzvláš? nízky vo výrobnom sektore (-20,9 bodu), ale prepúš?anie bolo vidite?né takmer vo všetkých sektoroch, poznamenal inštitút. V maloobchode dosiahol tento barometer -14,4 bodu, pri?om mnohé obchody plánujú zvládnu? viano?nú sezónu s menším po?tom zamestnancov.
Obzvláš? prudko klesol index v sektore služieb, a to medzimesa?ne o 4,2 bodu, ke?že odvetvie pohostinstva plánuje ?alšie prepúš?anie. Stavebníctvo však prinieslo dobré správy, ke?že index vzrástol na 4,5 bodu a je najvyšší od mája 2022.
Zdroj feed teraz.sk
