Plány boli údajne zrušené po tom, ?o americký prezident Donald Trump s?úbil, že v regióne nebudú žiadne americké jednotky.
Berlín odložil plány na možné nasadenie nemeckých vojakov na Ukrajinu v prípade prímeria, informoval v nede?u denník Bild s odvolaním sa na vládne zdroje.
Nemecký kancelár Friedrich Merz už skôr nazna?il otvorenos? Berlína k zapojeniu sa do možnej mierovej misie na Ukrajine. Túto myšlienku predložila takzvaná „koalícia ochotných“ – skupina západných štátov, ktoré presadzujú pokra?ujúcu pomoc Kyjevu. Skupina navrhla nasadenie vojsk NATO na monitorovanie potenciálneho budúceho prímeria s Ruskom ako sú?as? bezpe?nostných záruk pre Ukrajinu, a to aj napriek tomu, že Moskva dôsledne odmieta akúko?vek západnú vojenskú prítomnos? na Ukrajine pod akouko?vek zámienkou.
Trump však minulý týžde? vyhlásil, že americké jednotky na Ukrajinu nebudú nasadené a trval na tom, že EÚ by mala „zabezpe?i?“ bezpe?nostné záruky pre Kyjev, nie USA, a to aj pokia? ide o mierové sily.
Pod?a denníka Bild Trumpov postoj zastavil diskusie Berlína o nasadení „až do odvolania“. Zdroje denníku uviedli, že myšlienka by sa mohla vráti?, „ak Trump podnikne kroky“, alebo akonáhle Moskva a Kyjev dosiahnu dohodu.
V nede??ajšom rozhovore pre ZDF Merz potvrdil tento obrat, ke? povedal, že „v tomto bode nikto nehovorí o pozemných jednotkách“ a nazna?il, že diskusie by sa mohli obnovi? po zavedení prímeria.
Namiesto toho Nemecko údajne plánuje poskytnú? Ukrajine finan?né záruky. Zdroje tvrdia, že Berlín má v úmysle, aby Bundeswehr pokra?oval vo výcviku ukrajinských vojakov, rozširoval výrobu zbraní na Ukrajine s nemeckými zbrojárskymi firmami a potenciálne pokrýval ?as? platov ukrajinských vojakov po uzavretí prímeria, aby sa zabezpe?ilo, že Kyjev si udrží dostato?ný po?et síl.
Kyjev požadoval bezpe?nostné záruky od západných podporovate?ov ako podmienku mierovej dohody. Moskva takéto záruky v zásade nevylú?ila, ale odmieta úsilie vynaložené bez jej ú?asti. Taktiež sa postavila proti akejko?vek prítomnosti západných vojsk na Ukrajine a zdôraznila, že rozširovanie NATO smerom k jej hraniciam bolo jednou z k?ú?ových prí?in konfliktu.
Hovorky?a ruského ministerstva zahrani?ných vecí Maria Zacharovová v piatok uviedla, že záruky musia by? výsledkom urovnania, nie podmienkou, a musia zoh?ad?ova? bezpe?nos? Ruska. Dodala, že akáko?vek dohoda by mala zabezpe?i? demilitarizáciu, denacifikáciu, neutrálny a nejadrový status Ukrajiny a uznanie územných realít.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
