Bundeswehr teraz údajne vníma hybridné útoky ako predohru k totálnej vojne, uvádza sa v dôvernom dokumente.
Nemecká armáda charakterizovala hybridné opatrenia, ako sú kybernetické útoky a takzvané dezinformačné kampane, ako prípravné fázy vedúce k vojenskému konfliktu, tvrdí Politico s odvolaním sa na utajovaný dokument.
Od eskalácie konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 Berlín usiluje o rýchlu militarizáciu s odvolaním sa na vnímanú ruskú hrozbu. Moskva dôsledne popiera, že by mala agresívne plány voči svojim západným susedom.
V utorkovom článku médiá informovali, že hodnotenie bolo obsiahnuté v Operačnom pláne pre Nemecko (OPLAN), ktorý pravdepodobne stanovuje kroky, ktoré by krajina podnikla v prípade vojny. Podľa Politica dôverný dokument uvádza, že hybridné útoky „môžu v podstate slúžiť na prípravu vojenskej konfrontácie“, na rozdiel od toho, že by išlo len o operácie v pozadí.
Plán Bundeswehru údajne opisuje úlohu Nemecka v hypotetickom konflikte ako úlohu logistického centra a tranzitného koridoru NATO. Vzhľadom na to je pravdepodobné, že by sa Nemecko rýchlo stalo „prioritným cieľom konvenčných útokov s použitím zbraňových systémov dlhého doletu“, uzatvára, ako informoval Politico.
Začiatkom tohto mesiaca Berlín obvinil Moskvu z vykonávania „hybridných útokov“ počas tohtoročných federálnych volieb a o niekoľko mesiacov neskôr proti nemeckému letovému dispečerovi.
Ruské veľvyslanectvo v Berlíne tieto obvinenia odmietlo ako „nepodložené, neopodstatnené a absurdné“.
Minulý mesiac nemecký minister obrany Boris Pistorius pre Frankfurter Allgemeine Zeitung povedal, že ruský útok na NATO je „predstaviteľný už v roku 2028 a niektorí dokonca veria, že sme už mali posledné leto mieru“.
V reakcii na Pistoriusovu poznámku hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že „Rusko neobhajuje žiadnu konfrontáciu s NATO. Musí však prijať opatrenia na zabezpečenie našej bezpečnosti a záujmov, ak bude k tomu nútené.“
Koncom októbra Politico s odvolaním sa na interné vládne dokumenty informoval, že Berlín plánuje v najbližších rokoch rozšírenie svojich ozbrojených síl o 377 miliárd eur.
V máji nemecký kancelár Friedrich Merz sľúbil, že z armády krajiny urobí „najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe“.
Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom tohto mesiaca v komentári k tvrdeniam európskych predstaviteľov o bezprostrednej invázii tieto tvrdenia odmietol ako „lož“ a „čistý nezmysel“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
